Mesto riadi spolu so svojimi poslancami, ktorí pôsobili ako lokálni občianski aktivisti. Ako tvrdí v rozhovore pre TREND, prvý rok bol len o intuitívnom manažmente, aby neskôr využil skúsenosti zo svojich predchádzajúcich pozícií. Dnes má mesto schválenú stratégiu rozvoja na osem rokov, pričom občania majú možnosť sa aktívne zapojiť do plánovania rozpočtu. Okrem plátania dier vo vodovodnom potrubí pripravuje spolu so špičkovými odborníkmi aj architektonické súťaže pre verejné priestory. Miroslav Kollár.
Dlho ste pôsobili v Bratislave v mimovládnom sektore a médiách. Pred tromi rokmi vás Hlohovčania zvolili za primátora. Ako sa tieto pozície líšia v práci s ľuďmi?
V mimovládnom sektore boli ľudia orientovaní na výsledok. Nepýtali sa, čo, kedy, kde, za koľko. Makali, lebo ich zaujímalo, čo bude výsledkom ich práce. Naopak, prioritou mnohých ľudí na úrade či v mestských spoločnostiach bolo, že chceli byť zamestnaní. Ich musíte nejakým spôsobom osloviť, motivovať.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 24. augusta. Hlasovanie v 13. ročníku ankety bude spustené 25. októbra a skončí sa 7. novembra. Víťaza vyhlásime 14. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2017.
Ako ste sa s tým vyrovnali?
Dlho mi trvalo, kým som sa vyrovnal s tým, že do časti ľudí nemá zmysel investovať energiu, lebo s nimi nepohnete. Poviem príklad. Za ten čas, čo som tu, sem prišlo niekoľko desiatok ľudí, ale ja som bol stále nespokojný. Len málo z nich pochopilo, čo chceme s tým mestom urobiť. Keď sme však začali pripravovať strategický manažment mesta, dostali sme sa do medzinárodného projektu s piatimi univerzitami a mestami z Rakúska, Nemecka, Talianska zo Slovenska a Švajčiarska. Keď som sa pýtal kolegov zo zahraničia, na koľkých ľudí sa vedia obrátiť, koľkí prichádzajú s inováciami, sú orientovaní na výsledky, tak starosta z Rakúska mi povedal, že maximálne na dvadsať percent. V tom momente som mohol odísť domov spokojný. U nás maká približne 30 až 40 percent, ďalších 30 až 40 percent sa vezie s tým, že robia dobrú štandardnú robotu, a s tým zvyškom sa pohnúť ďalej nedá.
Keď ste sa stali primátorom, koľkých ľudí ste vymenili?
Nemyslím si, že sem viem prísť s 50 novými ľuďmi, ktorých by som dosadil do každej jednej organizácie. V princípe 99 percent ľudí, ktorí tu boli, dostalo priestor pokračovať. Nezaujímalo ma, kto bol koho bratranec, sesternica. V takomto malom meste je každý niekomu niečo. Za prvý polrok som vymenil len troch.
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
Stali ste sa primátorom po tom, čo ste využili znechutenie ľudí z komunálnej politiky Smeru a KDH v meste. V zastupiteľstve máte svojich ľudí, nie straníkov, ale aktivistov. Ako vám to funguje?
Priznám sa, že sa stále cítim ako Alenka v ríši divov. Viem, že to, ako fungujeme my, je mimo systému. Z osemnástich ľudí, ktorí so mnou kandidovali do zastupiteľstva, sa pätnásti stali poslancami. Máme spoločný názor na to, ako treba robiť zmeny v meste, ale z hľadiska hodnotového ukotvenia to nie je homogénna skupina. O to je to komplikovanejšie. Ďalšia „anomália“ je, že všetci poslanci svoje odmeny posielajú do občianskeho združenia. Za tie peniaze sa potom robia detské ihriská, organizujú športové a kultúrne podujatia najmä pre deti atď. Robia zadarmo. Sú to síce symbolické peniaze na úrovni pár stoviek za rok, ale aj tak.
Budete v rovnakom zložení kandidovať aj v roku 2018?
Dnes už viem, že polovica už kandidovať nebude. Niektorí sa ku mne prestali priznávať, pretože pri spúšťaní niektorých opatrení sme viacerých ľudí nahnevali. Teraz sa to začína meniť. Nedávno sme si napríklad schválili mestskú politiku začleňovania marginalizovaných skupín, čiže najmä Rómov. Doteraz tu často hovorili, že treba pristaviť autobus a vyviezť ich aj s ich domami. To nič nerieši. Takže som sem stiahol Jarmilu Lajčákovú z CVEK-u, ktorá nám pomohla s návrhom dlhodobých systémových opatrení a až na jedného poslanca boli všetci za. Klobúk dolu, že za ne zahlasovali rok pred voľbami.
Vstup do komunálnej politiky bol logickým vyústením mojich skúseností
Existujú osvedčené poučky, ako riadiť firmu. Vy ste manažovali Inštitút pre verejné otázky, ale tiež tlačovú agentúru SITA. Stačí vám to na riadenie ľudí v meste?
Keď som si spätne zrekapituloval, čo všetko som robil, tak môj vstup do komunálnej politiky je logickým vyústením skúseností, ktoré som počas života nabral. Som vyštudovaný ekonóm, drvivú väčšinu času som robil v médiách a v mimovládnej sfére na projektoch, ale nejaký čas som aj mimovládky riadil. Bol som generálnym riaditeľom v agentúre SITA, predsedom Rady STV. Keď si toto všetko poskladáte, máte ideálnu kombináciu politickej, manažérskej aj personálnej práce. Ale keď som sem prišiel a zistil som, čo idem riadiť, až vtedy som to celé pochopil.
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
Ako to myslíte?
Sme síce malé okresné mesto, ale reálne riadim holding mesto plus 22 organizácií s vyše šesťsto zamestnancami. Pozostáva z trinástich škôl a školských zariadení, siedmich obchodných spoločností, kde máte väčšinou stopercentný podiel, niekde však menšinový, a dvoch príspevkových organizácií. Keďže voľby dopadli tak, že tu nefunguje klasické stranícke rozdelenie mesta, tak to môžeme riadiť ako jeden konsolidovaný celok, ktorého každá časť je orientovaná na vlastné ciele.
Nechýbajú vám kvalitní ľudia? Bratislava je od Hlohovca na skok. Prirodzene, tých najlepších to tiahne za lepšími podmienkami.
Máme s tým problém. Za desať rokov nám odišlo viac ako desať percent obyvateľstva a boli to najmä tí, ktorí išli študovať na vysoké školy a už sa nevrátili. Nechcem, aby to vyznelo zle voči tým, ktorí tu zostali, ale silná skupina obyvateľstva, ktorá to mohla ťahať, tu nie je. Mne sa podarilo presvedčiť niektorých ľudí, ktorí majú deti v školskom veku, aby sa vrátili a robili pre mesto aj za menej peňazí. Takto som stiahol človeka z úradu vlády. Našiel som aj chalana, ktorý vyštudoval v Česku architektúru a v Holandsku pracoval v kvalitnom ateliéri. Dnes nám pomáha s verejnými priestormi. Veľmi mi pomohlo, keď sa nové vedenie Piešťan zbavilo z môjho pohľadu najschopnejších ľudí. Vari desiatich som oslovil a prišli do Hlohovca. Na tvorbu stratégie rozvoja mesta som si prizval Viktora Nižňanského [autor komunálnej reformy], spolupracujem s Petrom Gerom, ktorý bol hlavným architektom v Hamburgu a revitalizoval tam prístavnú oblasť. Hlásia sa sem architekti, ktorí by radi pracovali s takouto osobnosťou. Viem sem dostať schopných ľudí, ale na ten priamy výkon to nie je jednoduché. Okrem iného aj preto, že vo verejnej správe sú zložito nastavené pravidlá. Keď chcete preložiť slamku z bodu A do budu B, tak to dlho trvá.
Keď je reč o hlavnom meste, mnoho ľudí hovorí, že ak by ľudia pri moci v Bratislave chceli, mohli by z nej urobiť mesto formátu Kodane. Máte vzory, podľa ktorých sa snažíte mesto niekam dostať?
Nemôžem povedať, že by som mal konkrétny model alebo spôsob manažmentu mesta, podľa ktorého postupujem. Skôr sa to snažím skladať z poznávania úspešných modelov vo svete a z mojich každodenných skúseností a chýb, ktoré som doteraz porobil aj v predchádzajúcich zamestnaniach. Problém slovenských miest všeobecne je, že neexistujú relevantné dáta o nich. Prvá polovica volebného obdobia teda bola skôr o intuitívnom manažmente. Nie je to ako v biznise, kde príde ráno človek s dátami a vy na základe toho urobíte rozhodnutie. Tu spravíte rozhodnutie, ktoré si o hodinu môžete niekam strčiť. Nakreslíte park, a keď sa dostanete do fázy súťaže, zistíte, že vám tadiaľ vedie potrubie, ktoré nebolo zakreslené. Takýchto vecí je tu veľa. Na začiatku, keď bola havária na vode, zastavili ventil a telefonovali polovici mesta, aby zistili, kde všade netečie.
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
