Vysoká automatizácia
Keďže MinebeaMitsumi plánovala do novej fabriky presunúť aj produkciu z nákladovo výhodnejšej juhovýchodnej Ázie, potrebovala nájsť lokalitu s možnosťou čerpať v nej štátnu pomoc. „Bez investičnej pomoci by rozmery tejto investície neboli také veľké. V takom prípade by sa do fabriky presunula iba výroba z tých divízií, ktoré nie sú také cenovo senzitívne,“ hovorí R. Pastorák.
Slovensko na projekt nakoniec prispelo stimulmi v celkovej výške okolo dvadsať miliónov eur. Ani to však samo osebe nestačí. Ak má byť výroba v Košiciach nákladovo efektívna v porovnaní so závodmi MinebeaMitsumi v Thajsku, odkiaľ prichádza časť produktového portfólia, musí masívne automatizovať. Zákazníci totiž neberú presun produkcie do Európy ako argument a požadujú štandardné zníženie cien. Košické linky sú preto síce stavané na tridsať pracovných pozícií, no reálne pri nich pracujú traja až štyria ľudia, zvyšok je automatizovaný. „Automatizujú sa monotónne alebo fyzicky náročné procesy. Vďaka tomu sa však dá preniesť výroba z Ázie do Európy,“ hovorí R. Pastorák.
Minebea Slovakia Zdroj: Maňo Štrauch
V pláne aj druhá fáza
MinebeaMitsumi zatiaľ realizuje len prvú fázu projektu, v rámci ktorej preinvestuje šesťdesiat miliónov eur a zamestná 1 100 pracovníkov, z čoho stovka bude pracovať vo vývoji a 150 v administratíve. V pláne je však aj druhá fáza, ktorá celkovú investíciu vytlačí na sto miliónov eur a vytvorí dodatočne ďalších deväťsto pracovných miest. V rámci nej by spoločnosť postavila aj druhú rovnako veľkú výrobnú halu, ktorá by zásobovala komponentmi existujúcu montážnu časť, čím by podnik minimalizoval riziká spojené s dodávateľmi.
„Definitívne rozhodnutie o výstavbe druhej fázy ešte nepadlo. Očakávam však, že príde do dvoch rokov. Všetko bude závisieť od toho, ako rýchlo sa naplní kapacita existujúceho závodu,“ vyratúva R. Pastorák. Momentálne je v košickej továrni päť výrobných liniek, do konca roka pribudne ďalších dvanásť, pričom kapacita je až sedemdesiat liniek. Podobne je to aj s náborom zamestnancov. Tých je momentálne len sto, z toho pätnásť pracuje vo vývoji. Do konca marca budúceho roka by ich už malo byť 250. Následne chce Minebea Slovakia naberať každý rok tristo ľudí.
V neposlednom rade má investícia MinebeaMitsumi potenciál pritiahnuť aj ďalšie japonské firmy. Nepôjde však zrejme priamo o dodávateľov koncernu, keďže tých nepotrebuje mať blízko pri sebe. Skôr by mohlo ísť o iné podniky z Japonska, ktoré budú nasledovať rozhodnutie Minebea--Mitsumi.
Fakty o investícii Minebea Slovakia
Generálny manažér spoločnosti Minebea Slovakia Radoslav Pastorák Zdroj: Maňo Štrauch
Zámer
výstavba nového závodu na výrobu mechatronických pohonných zariadení a elektromotorov pre priemysel vrátane automobilového
Výška investície
60 miliónov eur
1 100 nových pracovných miest
Prínosy
veľká investícia na východe Slovenska s vlastným výskumným a vývojovým oddelením naviazaným priamo na spoluprácu s Technickou univerzitou v Košiciach
Univerzita zameraná na priemysel
Skutočnosť, že si MinebeaMitsumi vybrala Košice aj vďaka prístupu Technickej univerzity Košice, len potvrdzuje jej dobré meno.
Univerzita má za sebou bohaté skúsenosti týkajúce sa spolupráce s priemyslom. Dlhodobo spolupracuje s oceliarňami U.S. Steel v oblasti výskumu, vývoja a testovania nových druhov žiaromateriálov. V rámci spolupráce s firmou Getrag Ford Transmission Slovakia v Kechneci sa podieľa na príprave a testovaní ozubených koliesok, prevodoviek, hriadeľov, nápravových diferenciálov a súvisiacich prvkov a tiež motocyklových a automatických prevodoviek do automobilov a materiálovej analýzy súčiastok. S prešovskou Spineou spolupracuje univerzita pri tvorbe modulov pre inteligentné robotické systémy. Spolu s T-Systems Slovakia škola spoločne prispieva k vývoju informačno--komunikačných technológií aplikovaných v automobilovom a strojárskom priemysle, respektíve v elektronických zariadeniach.
„Univerzitný vedecký park Technicom a jeho oddelenie inovácií, transferu technológií a ochrany duševného vlastníctva sú priamo prepojené s priemyselnou praxou, zabezpečujú a koordinujú poskytovanie know-how pracovníkov a tímov univerzity praxi,“ hovorí rektor Stanislav Kmeť. Na univerzitnej pôde vznikol ako výsledok výskumných a vývojových aktivít aj spin-off Fixer. Ide o systém na elimináciu chýb spôsobených ľudským faktorom pri práci na výrobnej linke.
Partneri projektu: