Investíciu japonskej firmy MinebeaMitsumi do výstavby nového závodu a súvisiaceho výskumno-vývojového centra v Košiciach za 60 miliónov eur sprevádzal práve takýto príbeh. V konečnom dôsledku to totiž bola návšteva Technickej univerzity Košice (TU KE), ktorá zástupcov japonského koncernu presvedčila, aby si za miesto na výstavbu strategického európskeho závodu vybrali práve východ Slovenska, a nie Rumunsko.
V Rumunsku také nadšenie nevideli
„Mesto v Rumunsku, ktoré firma zvažovala, ponúkalo podobné výhody ako Košice. Aj pracovnú silu by sme v oboch mestách zrejme našli s podobnými problémami. No Technická univerzita Košice a jej prístup postavili východ Slovenska do iného svetla. Prišli sme celý tím ľudí z firmy vrátane vývojárov z Nemecka a na študentoch aj zamestnancoch univerzity bolo od začiatku vidieť veľké nadšenie. To sme v Rumunsku nevideli,“ spomína generálny manažér slovenskej dcéry Minebea Slovakia Radoslav Pastorák.
Dve fakulty univerzity v tom čase bojovali o získanie medzinárodného certifikátu, ktorý je zárukou, že v konkrétnych študijných odboroch poskytujú kvalitné vzdelanie porovnateľné s inými špičkovými školami. Certifikát EUR-ACE nakoniec obe fakulty vlani v septembri získali. Univerzita bola zároveň veľmi otvorená spolupráci s firmou Minebea Slovakia a už v minulom roku podpísali zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vzniklo aj spoločné výskumno-vývojové pracovisko.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 16. augusta. Hlasovanie v 3. ročníku ankety bude spustené 17. októbra a skončí sa 30. októbra. Víťaza vyhlásime 6. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2018.
„Cieľom je rozvíjať spoločné výskumné a inovačné aktivity v oblasti elektronicky komutovaných motorov BLDC, inovatívnych pohonných systémov, ako aj systémov na zber energie,“ približuje rektor košickej univerzity Stanislav Kmeť.
Minebea Slovakia Zdroj: Maňo Štrauch
Pre Európu z Európy
V konečnom dôsledku však išlo len o posledný diel príbehu, ktorého začiatky treba hľadať v roku 2004 v bratislavskej Rači. Minebea tu založila malú prevádzku, ktorá mala na starosti potlač počítačových klávesníc pre európsky trh. O rok neskôr už pribudla aj výroba priemyselných motorčekov. Postupne japonská firma opustila biznis s klávesnicami a v roku 2013 získala slovenská pobočka do portfólia nový produkt. Išlo o aktuátor určený pre automobilový priemysel, ktorý otváraním a zatváraním žalúzií na prednom grile vozidla dokáže regulovať chladenie a tým aj znížiť spotrebu.
Dopyt zo strany automobiliek rástol a postupne plne vyťažil kapacity slovenskej pobočky. Pred tromi rokmi tak začalo byť jasné, že ďalšie rozšírenie produkcie si už vyžiada aj presťahovanie do nových väčších priestorov. Predstava nového závodu v strednej Európe však vzbudila záujem aj priamo v japonskej centrále koncernu. O možnosť umiestniť doň časť svojej produkcie sa začali zaujímať viaceré divízie MinebeaMitsumi, na ktoré tlačili ich európski zákazníci s požiadavkou, aby produkciu presunuli na starý kontinent.
Investícia spoločnosti MinebeaMitsumi už nie je len o lákaní zahraničných investorov na lacnú pracovnú silu
„Európski klienti chcú byť obsluhovaní z európskych závodov. Hlavným dôvodom je väčšia flexibilita dodávok, ako aj nižšie logistické náklady,“ ozrejmuje R. Pastorák. Hlavne zákazky pre automobilový priemysel stoja na presných dodávkach v režime just-in-time, kde sa výrobné plány neustále upravujú a tieto nároky na zvýšenú flexibilitu sa následne prenášajú na celý dodávateľský reťazec. Ak k zákazníkom tovar putuje loďou šesť týždňov, je ťažké celý proces dodávky urýchliť, a ak áno, tak len za cenu vysokých nákladov napríklad na leteckú prepravu.
Minebea Slovakia Zdroj: Maňo Štrauch
Pôvodne malý slovenský projekt sa tak dostal do pozornosti centrály a kompletne sa tým zmenili jeho parametre. Fabriky, ktoré má MinebeaMitsumi v Európe, boli totiž do skupiny prikúpené už ako hotové závody alebo sú v prenajatých priestoroch. Košice sú prvou investíciou koncernu na starom kontinente do vlastného závodu na zelenej lúke. Aj preto spoločnosť vytvorila medzinárodný tím na hľadanie vhodnej lokality a rozšírila záber na celú strednú a východnú Európu.
Do najužšieho výberu sa dostalo okrem Slovenska aj Poľsko, Česko a Rumunsko. Podmienky výberu boli podľa R. Pastoráka viac-menej jasné. Okrem členstva v EÚ, vhodných pozemkov a infraštruktúry pre samotnú výrobu muselo dané miesto ležať blízko veľkej technickej univerzity a zároveň poskytovať aj istú kvalitu života pre budúcich zamestnancov najmä vo vývoji. Ak by firma nenašla vhodnú lokalitu na umiestnenie výroby aj vývojového centra, mala záložný plán. V takom prípade by sa zámer rozdelil a výroba by išla do jednej krajiny a výskum a vývoj do druhej.
Sofistikované činnosti
Práve prítomnosť výskumno-vývojového centra a spolupráca s TU KE stavia investíciu MinebeaMitsumi do iného svetla, keď už to nie je len o lákaní zahraničných investorov na lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú sofistikované činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Samotná výroba v košickej fabrike je zatiaľ viac o montáži. Zameriava sa na produkciu mechatronických pohonných zariadení a elektromotorov pre priemysel vrátane automobilového, ako aj na výrobu špeciálnych elektromotorov a elektromechanických výrobkov. V budúcnosti by mohli pribudnúť aj podsvietenia pre displeje v aute, ktorých vzhľadom na čoraz väčšie zastúpenie infotainment systémov pribúda, ako aj antény pre automotive.
No výskum a vývoj ponúka perspektívu, ako pritiahnuť do fabriky širšie know-how. Aktuálne už pätnásť vývojárov pracuje na projektoch v oblasti hardvéru a softvéru prevažne s nemeckými kolegami, kde je centrum ich divízie pre výskum a vývoj. No spolupracujú aj s japonskou centrálou, kde sa venujú vývoju senzorov pre zdravotníctvo. MinebeaMitsumi totiž vyvíja technológiu, vďaka ktorej sa senzory na meranie životných funkcií pacienta umiestnia do nôh na posteli a nebudú tak musieť byť priamo napojené na človeka.
Minebea Slovakia Zdroj: Maňo Štrauch
Mať pod jednou strechou výrobu aj vývoj zároveň prináša lepšie synergie. Ak majú vývojári možnosť kedykoľvek ísť do výroby a overiť si spôsob produkcie, dokážu sa pri návrhu produktu vyhnúť zbytočným komplikáciám. „Stalo sa nám, že v Nemecku vyvinuli nový produkt, pri ktorom, keď sme ho začali vyrábať predsériovo, vyplávalo na povrch viacero ťažkostí, ktorým sa dalo vyhnúť, ak by to bolo navrhnuté inak. No tým, že už sme mali dohodnutých dodávateľov aj množstvá, bolo ťažké to zmeniť,“ vraví R. Pastorák. Na druhej strane je rizikom, že vývojári kvôli tlaku zo strany výroby na pre ňu komfortné riešenia nebudú mať priestor na radikálnejšie inovácie.
