Inak povedané – volíte medzi klasikou a s ňou spojeným komfortom a pohodlím alebo efektným strihom zovňajšku, za ktorým sa skrýva nielen športový charakter, ale aj malá alebo aj veľká porcia nepohodlia. Toto kupé by som však z nedostatku komfortu neobviňoval ani len na poslednom mieste.


Základný tón udali konštruktéri už tým, že zavrhli zaužívanú filozofiu. Podľa nej kreované éčkové kupé minulej generácie totiž odvodili od nižšie situovanej triedy C so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Rozmenené na drobné, fazónu si osvojilo z vyššej strednej triedy, podvozok aj rozmery prevzalo zo strednej. Novinka je celkom o inom. Už to nie je hybrid, ale plnokrvná trieda E. Tým ale zďaleka nie je povedané všetko...


Ako okruhliak z kremeňa

Môj prvý aj posledný dojem môžem zhrnúť nasledovne – nie je to prejav brutálnej sily. Čím teda je? Toto kupé mi brnká na senzory sympatie a na estetické cítenie. Také príjemné tvary, také ladné línie – to sa len tak nevidí. Akoby toto kupé tisícročia parkovalo v horskej bystrine a tá mu vnukla tvary podobné okolitým okruhliakom vymodelovaným z bieleho kremeňa. Z profilu mi ladí mix splývajúcej strechy s bočným presklením bez stredového stĺpika, ktorý zvlášť vynikne po spustení okien. O tom, že za oponou sa skrýva utajená sila, vypovedajú hlavne dvadsiatky s obutými nízkoprofilovými valcami formátu 245/35 vpredu a 275/30 vzadu. Potom tak trochu typické čelné otvory náporového chladenia exteriérového balíka AMG line. Medzi nami však vieme, že ten sa dá objednať aj ku krotším derivátom.

Mercedes-Benz E 400: Kupé s patentom 
na pohodu


Mercedes-Benz E 400 Kupé 4Matic Zdroj: Daimler

Elektronické eldorádo


Štipku nepohodlia s týmto kupé zažívam len dvakrát – pri nastupovaní a potom opäť, keď ho opúšťam. Je nižšie, ba aj sedadlá má ukotvené celkom tesne nad podlahou. Čo mi osobne neprekáža, ba naopak, rád sa prinútim do podrepu, ak to stojí zato. V tomto prípade nepochybne. Keď zapadnem do kresla a rovnako dobre vidím na hliníkové pedále ako na displej pred sebou. Bezpečnostný pás mi podáva mechanické rameno, záplavou spínačov si na anatomickom kresle s predĺžiteľným sedákom naladím ideál. Cítim sa tesne obklopený – akoby som s autom zrástol. Počas jazdy môžem jeho charakter doslova precítiť, pritom nie na úkor pohodlia.


Zatiaľ však vnímam kožu, chróm, drevo, príjemnú vôňu nového drahého auta, pre triedu E typickú štíhlu palubnú dosku a na nej doslovný koncert elektroniky. Dizajn, farebnosť aj obsah prístrojového štítu si volím pohládzaním mini dotykových plôšok priamo na volante. Reagujú promptne a až prekvapivo neomylne. Musím si však dávať záležať na striedmich pohyboch prstom, čo dosť zamestnáva moju pozornosť.

Mercedes-Benz E 400: Kupé s patentom 
na pohodu


Mercedes-Benz E 400 Kupé 4Matic Zdroj: Daimler

Na centrálnom monitore zas preklikávam medzi mapou navigácie, údajmi palubného počítača, mediálnych výstupov, listujem v histórii ekonomiky jazdy... a prispôsobujem odtieň ambientného osvetlenia svetlu reproduktorov fakt slušného audiosystému Burmaster. Ba môžem si aj na celej veľkej ploche zobraziť okolie snímané kamerami. Ako sprostredkovateľa tentoraz využívam otočnú ružicu, ale aktivovať môžem tiež väčší touchpad. Samotný monitor na dotyky nereaguje a priznám sa, ani mi to nechýba. Aspoň nie je „zapackaný“.

Mercedes-Benz E 400: Kupé s patentom 
na pohodu


Mercedes-Benz E 400 Kupé 4Matic Zdroj: Daimler

Páči sa mi, že regulovať klimatizáciu alebo obsluhovať mediálne systémy môžem na osobitných paneloch priamo a nemusím sa noriť zakaždým do bezbrehého menu multimediálneho systému. Ani do kritiky sa nemusím nútiť. V záplave elektroniky mi chýba plastickosť a hĺbka prístrojového štítu, prekáža mi tiež jeho občasné zrkadlenie. Spínač elektrickej parkovačky by som mal rád viac poruke.


Inteligentné sedadlo

Vystúpim, posuniem páčku, sedadlo vodiča sa odsunie dopredu a odklopí nahor. Trochu ekvilibristiky a už sedím v jednom z dvoch zadných kresiel. Posuniem páčku späť, predné sedadlo sa vráti do pôvodnej polohy a ja pri svojej 180 centimetrovej výške spokojne konštatujem sedem centimetrov od kolien a len dva nad hlavou. Priestor ako na zákazku. Poviem vám, v štvorsedadlovom dvojdverovom kupé som vzadu ešte pohodlnejšie nesedel. Hovorím si, a čo podkošoví hráči. Zahrám sa na jedného z nich. Ešte raz nastúpim a poriadne si podsadnem, až mi kolená čnejú ďaleko dopredu. Potiahnem páčku, sedadlo vodiča sa vracia do pôvodnej polohy, ale v momente dotyku s mojimi kolenami zastane. Opačnými dverami vystupujem a sadám si za volant. Už to nie je moja obľúbená vodičská poloha, sedím bližšie k volantu a vyššie, ale dá sa. Páči sa mi, že „rozumné“ sedadlo mi samo nastaví „skromnejšiu“ polohu v záujme spolucestujúceho vzadu. A kufor? Tých 425 litrov je síce skromnejších ako 540 v sedane, ale pre štyroch cestujúcich by to malo stačiť.

Na pneumatických vlnách


Napriek znôške chvály málo by bola éčkovému kupé platná, keby nie výkonného trojlitra pod prednou kapotou s povoleným dopingom dvoch turbodúchadiel. Naštartujem, započúvam sa do typického tiahleho dunenia šesťvalca a znova si opakujem pravdu starých kustódov, že „motor robí auto“, čo o kupé platí dvojnásobne. Je to skvelý pocit, keď už na základný plyn cítim, že agregát flegmaticky prehliada 1,6-tonovú hmotnosť. V komfortnom móde si zároveň vychutnávam dôstojnosť jazdy, akú ťažko dosiahnete inak ako pneumatickým pružením.

Napriek tomu si uvedomujem, že nesmiem prehliadať drsné poškodenia asfaltu. Niežeby pruženiu uškodili, ono len akoby ostalo prekvapené. O čo bolo doposiaľ zamatovejšie, o to viac teraz podvozok treskne. Samozrejme, ide o disky kolies a ultimatívne pneu­matiky, ktoré si na krátery v ceste nikdy nezvyknú.


Mercedes-Benz E 400: Kupé s patentom 
na pohodu


Mercedes-Benz E 400 Kupé 4Matic Zdroj: Daimler

Skôr ako vyskúšam, čo táto dvojturbová štvorkolka dokáže, ešte meriam spotrebu paliva na okruhu a pritom si vychutnávam mäkkosť radenia deväťstupňovej prevodovky. Fakticky sa musím vážne sústrediť, aby som zistil, kedy ten okamih nastane, a ešte si pre istotu kontrolujem otáčkomerom. Tak tu to máme. Kokteil mesta, okresiek a diaľnice bez prekračovania rýchlostných limitov meďák zvládol s priemerom 8,8 l/100 km.

Len pripomínam, že najvýkonnejší vznetový sedan E 350 d so zadným pohonom (190 kW/258 k) identickú trať absolvoval za 6,7 l. Asi nemusím pripomínať, že s rastúcim „tlakom na pílu“ bude rozdiel v neprospech benzínového šesťvalca hriešne narastať.