Kapacita plánovaných LNG terminálov v regióne strednej Európy umožní výraznú diverzifikáciu dodávok najskôr po roku 2025. Aj tak je však skvapalnený plyn najperspektívnejšou alternatívou dodávok ruského plynu. Na konferencii Bezpečnostné, technické a obchodné výzvy slovenského plynárenstva to uviedol analytik Michal Kocůrek z EGÚ Brno.
Predovšetkým Slovensko a Česká republika sa podľa neho ešte dlho nezaobídu bez ruského plynu. Na nedávnom mimoriadnom samite EÚ (na snímke) upozornil slovenský premiér Eduard Heger, že Slovensko dováža ročne 150 miliárd kubických metrov plynu z Ruska a toto množstvo momentálne nevie nahradiť napriek tomu, že už je dokončený a pripravený interkonektor s Poľskom.
Je to preto, lebo nie je dostatok terminálov na preberanie skvapalneného plynu a nie je zaistený ani dostatok jeho dodávok pre Európu.
„Môžeme zavádzať opatrenia s menším dosahom, ako je znižovanie teploty pri vykurovaní, môžeme obmedziť spotrebu zemného plynu na výrobu elektrickej energie. Ak máme iné náhrady, vo forme vyššieho využitia uhoľných elektrární, jadrových elektrární a podobne, je to možné ako-tak bezbolestne,“ uviedol M. Kocůrek k možnosti zastavenia dodávok plynu z Ruska.
Jeho nahradenie v priemysle je však podľa neho v tejto chvíli v podstate nemožné. „Nechceme, aby priemysel prestal vyrábať, fungovať a vystaviť ho akejsi likvidačnej perspektíve. Plyn musíme niekde zohnať a v nasledujúcich dvoch–troch rokoch to vyzerá, že tu bude musieť byť stále ruský zemný plyn,“ skonštatoval analytik.
Podľa Eduarda Hegera bola vysoká závislosť od ruského plynu príčinou, prečo na samite EÚ v Bruseli po prijatí šiesteho balíka sankcií voči Rusku nedošlo k diskusiám aj o siedmom sankčnom balíku, ktorý by mal riešiť túto otázku.
