Geneticky daná súťaživosť
Podľa akých kritérií si vyberáte manažérov?
V korporácii vo väčšine prípadov tímy dedíte. A tak som obklopená ľuďmi, ktorých by som si možno nevybrala a nie sú ako ja. Môžu mať iné názory, ale to je dobré, lebo kritika v tíme je dôležitá. Ak si môžem vybrať, preferujem skôr človeka s morálnymi a vôľovými hodnotami než s hlbokými znalosťami. Líder by si nemal vyberať kópie seba samého, ale dávať dokopy dynamické tímy a robiť všetko pre to, aby títo ľudia k sebe našli cestu pre spoločný cieľ.
Rada sa obklopujem aj neformálnymi lídrami a top odborníkmi, od ktorých sa neustále učím. Som komfortná v situácii, že vo svojom tíme nie som tá najmúdrejšia a nemám na všetko odpoveď. Na druhej strane sú veci, ktoré vopred vyhlásim ako fakt, o ktorom sa nediskutuje. Alebo dokážem buchnúť päsťou do stola a urobiť rozhodnutie, ktoré sa nemusí každému páčiť.
Ako riešite problémy?
Keď sa niečo pokazí, neberiem to ako tragédiu a nehľadám vinníka. Snažím sa pochopiť, prečo sa to stalo, kde sme zlyhali a koho sa dôsledky najviac dotknú. Veľa sa pýtam, aby som vedela, či som situáciu pochopila. Problém sa nedá zaplátať rýchlym riešením. Prvé prijaté riešenie nemusí byť celkové. Jeho cieľom je minimalizovať dôsledky. Potom môžem začať nastavovať celkové procesy. Problém nikdy nevyriešim sama. Súčasťou úspechu je vždy sieť ľudí s rôznym pozadím, skúsenosťami, znalosťami a spätná väzba od klienta.
Ako si „vetráte“ hlavu?
Celý rok aktívne športujem. Keď ma niečo nadchne, hneď si v tom určím cieľ. V minulosti to boli najmä maratóny a horský beh. Behu sa venujem dodnes, vstávam každé ráno o trištvrte na päť. V lete robím paddleboarding a windsurfing, minulú zimu ma chytil skialpinizmus, veľa lyžujem, bežkujem. Vypínam sa aj tak, že idem zdolať nejaký vrch. Milujem Tatry. Cítim sa v nich slobodná. Ide o kombináciu vysokého fyzického zaťaženia a dosiahnutia cieľa. Potom je to zadosťučinenie.
Ste súťaživý typ?
Som veľmi súťaživý typ, asi to mám zakódované v génoch. V športe aj v práci. Ale viem si jasne určiť, kde je hranica, aby súťaženie bolo zdravé. V práci chcem, aby bol môj tím najlepší. Zaujíma ma, či viem zdolať to, čo mám natrénované. Prekonať svoje limity.
Sabatikal nemusí byť len o vyhorení, manažéri si ním plnia aj cestovateľské sny
Nič nie je zadarmo
Založili ste a viedli viaceré talentové programy. Čo by ste povedali o Slovákoch z hľadiska ich schopnosti manažovať?
Na Slovensku máme veľa talentovaných ľudí. Otázka je, či sú uplatniteľní a či majú priestor rásť. Zo skúsenosti hovorím, že slovenskí manažéri sú húževnatí, šikovní a prácu berú zodpovedne. Chýba im však asertivita a schopnosť predať sa. Nie je nám prirodzené ísť s kožou na trh. Na druhej strane sme národ vzťahovačný. Neradi si priznáme chybu. Ak niečo nejde tak, ako by sme chceli, mali by sme to rešpektovať a poučiť sa z toho. Dočasný neúspech by nemal znížiť naše ego, ale nakopnúť nás.
Venujete sa aj podpore žien vo vedúcich funkciách. O tejto téme sa hovorí už desaťročia. Vidíte v nej na Slovensku či v Európe už posun?
Podla štúdie McKinsey sa za uplynulých päť rokov podiel žien v top manažmentoch na svete zvýšil zo 17 na 21 percent, ale ešte stále to nie je markantný posun. Sama to vidím okolo seba. Dobrá správa je, že nastáva pozitívny posun vo veľkých firmách. Stúpol počet tých, ktoré sa aktívne hlásia k presadzovaniu rodovej rovnosti.
V Európe a na Slovensku stále pretrvávajú rodové stereotypy, a to aj medzi ženami. Nie som feministka, verím v balans. V to, že špičkový manažment vyžaduje diverzitu myšlienok a skúseností a ženy k nemu patria.
Čo je vašou doposiaľ nenaplnenou ambíciou?
Chcela by som pomôcť ženám na Slovensku, ktoré majú potenciál, ale nemajú možnosti alebo sú prehliadané, aby sa stali líderkami. Ako ukázala štúdia McKinsey, ani ženy vo vedúcich pozíciách nie sú často ochotné podporovať iné ženy z obavy, že by boli zle hodnotené svojimi mužskými kolegami.
Myslím si, že je potrebné zmeniť túto situáciu, a preto spolu s ďalšou úspešnou líderkou pripravujeme iniciatívu pre mladé ženy v biznise, ktoré majú potenciál a chuť rásť. Chceme ich spojiť so skúsenými lídrami, aby im pomohli ako mentori.
Čo vás táto kríza naučila?
Na rozdiel od iných kríz ma naučila, aké dôležité je zdravie a bezpečnosť. Mne sa potvrdilo, že aj v korporáte dostanete podporu a voľnú ruku na implementáciu nápadov, ak ste asertívny a predložíte biznisový koncept, ktorý má pozitívny dosah na klienta. Viac než inokedy je potrebná empatia. Počas tejto extrémne náročnej situácie nemôžete bezhlavo tlačiť svoje ciele na ľudí a klientov. Súkromne som si prácu z domu nesmierne užila. Za normálnych okolností moja práca vyžaduje, že som veľa na cestách od Ruska až po Balkán. Počas krízy som síce robila ešte viac, ale bola som fyzicky s rodinou, mohla som si každé ráno dať kávu s manželom a večer čítať synovi rozprávku.
- Barbora Paulovič Deckerová (43)
- vyštudovala psychológiu na americkej Florida Atlantic University, MBA v oblasti firemných zmien a transformácie si urobila v Spojenom kráľovstve na Manchester Metropolitan University. Na manažérskych postoch a v exekutíve pracuje v IBM už od roku 2007. Dva roky je riaditeľkou spoločnosti IBM pre oblasť business partners sales v strednej a vo východnej Európe. Na Slovensku hrávala najvyššiu basketbalovú ligu, v USA a Spojenom kráľovstve najvyššiu univerzitnú ligu, v Španielsku profesionálnu. Je vydatá a má dvoch synov.
