Modrá lagúna
Island leží v geoaktívnej zóne, v každom mestečku a dedinke majú bazén s termálnou vodou. Najväčšou atrakciou je určite kúpalisko Modrá lagúna v Grindavíku neďaleko letiska Keflavík. Jazero má rozlohu 5 000 štvorcových metrov a zaujímavé je, že je „odpadovým produktom“ neďalekej geotermálnej elektrárne. Lagúna sa volá síce modrá, ale je skôr bielo-modrá, podľa intenzity slnka a svetla. Typickú farbu jej dáva kyselina kremičitá, ktorá sa vo vode nachádza, okrem toho obsahuje ďalšie minerálne látky a riasy. Voda je teplá od 37 do 42 stupňov Celzia, môžete prechádzať z chladnejšej do teplejšej a má preukázateľne pozitívne účinky na psoriázu a ďalšie kožné choroby. Na okrajoch bazénov sú vedierka s bahnom, ktorým sa možno natierať. Aj keď máte kožu bezproblémovú, po dvoch-troch hodinách v bazénoch ju má človek výrazne hladšiu.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Eldorádo adrenalínu
Island je dobrodružstvo – takýto slogan má oficiálna informačná stránka o Islande pre turistov. Možností, ako tu okrem klasického poznávania tráviť čas, je naozaj množstvo. Stačí sa prejsť po hlavnej ulici v Reykjavíku Laugarvergur a pozrieť si ponuky cestovných agentúr či brožúrky v informačných centrách. Môžete ísť na klasickú turistiku, turistiku po ľadovcoch, existujú rozličné dĺžky túry aj stupne obťažnosti, dá sa ísť potápať do jaskýň, raftovať, plaviť sa pozorovať veľryby, delfíny či tulene, aj keď tu, ako pri každom pozorovaní zvierat, nie je úspech zaručený a môže sa stať, že jediným vašim úlovkom bude morská choroba...Tiež môžete ísť na túry na koňoch, loviť ryby či dokonca hrať golf. Okrem toho sú vo vnútrozemí najlepšie podmienky na off road v Európe.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Bez armády a EÚ
Island je zakladajúcim členom NATO, ale nemá vlastnú armádu, len pobrežnú stráž, ktorá má asi 120 členov. Nie je ani členom Európskej únie a ani tak skoro nebude, pretože na jar tohto roku prerušil prístupové rokovania. Dôvod sa volá pravidlá rybolovu – Island sa nechce podriadiť kvótam a obmedzeniam EÚ. V troch tzv. vojnách o tresky s Veľkou Britániou si dokázal Island presadiť svoje práva na rybolov a územie, v ktorom môže loviť, rozšíriť na 200 míľ od svojho pobrežia. Vstupom do EÚ by o túto vymoženosť prišiel, pričom produkty rybolovu tvoria tri štvrtiny islandského exportu. Islandskí rybári lovia aj veľryby, ktorých rybolov je medzinárodnými dohodami obmedzený, a lovia sa tu aj tulene. Ich lov je v EÚ zakázaný, jedinú výnimku majú grónski Inuiti. V islandských obchodoch dostanete bežne tulenie kože a výrobky z nej, aj keď za mastné ceny – čižmy stoja v prepočte osemsto až tisíc eur.
Cesta sa uskutočnila v spolupráci s CK Satur.
