Ale aj na ostrove na polceste medzi Európou a Severnou Amerikou, kde je najbližšou pevninou Grónsko, platí, že výnimky potvrdzujú pravidlo. Počas piatich dní, ktoré sme tu strávili, nielen že nespadla ani kvapka dažďa, hoci podľa štatistík tu z piatich dní dva prší, ale celý čas tu bolo „azúrovo“ a tri dni v podstate bez jediného mráčika.
Ďalšia vec, ktorá bola roky o Islande známa a odrádzala ľudí od cesty sem, bola drahota. Islanďania majú jednu z najvyšších životných úrovní na svete a to sa odrážalo aj v cenách. Hot dog ako najlacnejšie jedlo za 300 vtedy ešte slovenských korún... Ešte aj v nemeckých bedekroch ste našli odporúčania, že kto tam nechce minúť za pár dní výplatu, nech si prinesie potraviny so sebou, a že jediná ako-tak cenovo prijateľná reštaurácia na celom ostrove je v Ikea.
Aj to sa podstatne zmenilo – po finančnej kríze v roku 2008, keď tri najväčšie banky na ostrove priviedli krajinu na pokraj bankrotu, islandská koruna prudko devalvovala a stratila 70 percent svojej hodnoty. Výsledok – okrem iného aj ten, že Island sa prudko zatraktívnil pre zahraničných návštevníkov. Do štátu, ktorý má 300-tisíc obyvateľov, ich minulý rok prišlo takmer milión. Pred rokom 2008 ich sem cestovávalo o polovicu menej.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Ani pre našinca nie je Island už extrémne drahý – nie je síce ani lacný, ale je lacnejší ako napríklad Nórsko. Čo sa týka jedla, v jednoduchých reštauráciách sa dá slušne najesť za 10-15 eur. Samozrejme, treba vedieť kde. Pri najväčších turistických atrakciách sú všade veľké samoobslužné reštaurácie a ceny sú primerané atraktivite miesta a množstvu turistov – dvojnásobné ako v bežnom podniku v hlavnom meste Reykjavíku. Predávajú tam aj potraviny, ktoré sú dostať v supermarketoch, napríklad populárny styr, smotanovo-tvarohový dezert, čo je miestna špecialita, ktorú treba ochutnať – pri slávnom vodopáde Gulfoss stál trikrát toľko ako v supermarkete. Ale potraviny, ako voľakedy, si určite na ostrov, aby ste prežili, voziť netreba.
Ľudoprázdna krajina
Prečo na Island príde každoročne trikrát viac ľudí, ako v tejto krajine žije, aj keď je izolovaný od zvyšku Európy, má jediný dôvod. Je to príroda – tá je na Islande naozaj v európskom meradle jedinečná. Vôbec si nepripadáte ako na starom kontinente. Koncentrácia vodopádov, vulkánov, gejzírov, termálnych prameňov, ľadovcov, lávových polí, bublajúcej a dymiacej zeme je tu naozaj nevídaná.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Keď napríklad cestujete juhom Islandu, prechádzate desiatky kilometrov ľudoprázdnymi lávovými poľami. Podobné sú na kanárskom ostrove Lanzarote. Lenže tam sú súčasťou národného parku Timanfaya a prevezú vás nimi autobusom, z ktorého nesmiete vystúpiť. Na Islande sú mnohonásobne rozsiahlejšie a tu ich nikto špeciálne nechráni, ide o bežný obraz krajiny.
Z 300-tisíc obyvateľov Islandu ich 95 percent žije v niekoľkých mestách, priemerná hustota obyvateľstva sú traja ľudia na štvorcový kilometer, tento údaj je však zavádzajúci. Väčšina ostrova je ľudoprázdna. Keď sa po niekoľkých dňoch putovania pustatinou vraciate do hlavného mesta Reykjavíku, zdá sa vám jeho okolie s niekoľkotisícovými mestečkami doslova preľudnené...
Zdroj: Jarmila Horváthová
