Iné je vystaviť „nakašírovanú“ štúdiu, iné uviesť sériovo vyrábaný model, ktorý chytí za športové srdce prieberčivého vysoko nadštandardne situovaného motoristu.
Odvtedy som v Stingeri zopárkrát skusmo jazdil a istá predpojatosť ma už stihla opustiť. Teraz však mám k dispozícii top verziu GT s pozdĺžne uloženým, 3,3-litrovým a dvoma turbami prepĺňaným vidlicovým šesťvalcom pod prednou kapotou. Sekunduje mu pohon štyroch kolies.
Kia Stinger 3,3 T-Gdi 4WD GT Zdroj: Kia
Nie som v tom sám
Stinger svojím zjavom tak trochu klame. To, čo sa na niektorých fotografiách javí ako „superšportová“ verzia Kia Cee'd, je v skutočnosti poriadne kusisko auta. Už samotný rázvor 2 905 mm dlhý hovorí sám za seba. Nízka naširoko rozkročená silueta, dlhá predná kapota, splývajúca strecha a krátky vystrčený robustný zadok je pri tomto type auta poznávacím znamením a základný predpoklad úspechu zároveň.
Ako vidíte, Stinger taký je. Napísal by som, že je to pustá kópia, no nemôžem. Márne si vybavujem v pamäti, čo mi pripomína. Našepkávači tvrdia, že BMW. Mne však nič. Od lúčov atraktívnych devätnástok po zadnú odtrhovú hranu, od kľučiek dverí po žiabre za prednými blatníkmi je všetko riešené originálnym spôsobom. Ja som bez šance Stingera si s čímkoľvek, čo jazdí po cestách, pomýliť.
Až na niektoré imitácie odsávacích otvorov na kapote a zadnom nárazníku, ktoré si mohli autori odpustiť, je toto podľa mňa s vkusom a srdcom vymodelované GT. Navyše počas spolunažívania s ním denne vnímam nemé aj verbálne obdivné ohlasy motoristov, ktoré ma utvrdzujú v presvedčení, že nie som v tom sám.
Teším sa ako malý
Otvorím dvere a pohľad do kokpitu mi prináša závan sklamania. Čakal som červené peklo, no je mi jasné, že tento exemplár má síce výborne tvarované športové predné sedadlá, ale vo fádnej tmavej koži Nappa. Pritom mohla byť za tú istú cenu aj červená. A keď už čierna, prečo ten biely a nie purpurový steh? Koža je síce perforovaná, ventilovaná aj vyhrievaná, ale prestriedaná Alcantarou by bola príjemnejšia na dotyk aj viac sexi.
Ostávam kriticky naladený, keď pohľad upriem na centrálnu dotykovú obrazovku so širokým orámovaním ako na starom televízore. Nehodí sa sem. Športová architektúra s vysokým a širokým stredovým panelom – to je moja slabôstka, konštatujem už veselšie. Vhupnem za volant, doladím elektrickými spínačmi, čo sa len doladiť dá, a dá sa všetko vrátane zovretia bočníc, chmáry nespokojnosti sú preč a ja sa teším ako malý chlapec.
Kia Stinger 3,3 T-Gdi 4WD GT Zdroj: Kia
Položím ľavačku na volant (koža na hrubom venci dosť kĺže), pravicu na širokú hlavicu joysticku automatickej prevodovky a viem, že takto môžem bez únavy tela absolvovať tisíc kilometrov. Nízko ukotvené sedadlo drží, ale nikde neomína. Predo mnou svieti prístrojový štít s klasickými budíkmi. Až neskôr zistím, že rýchlomer nie je ciachovaný podľa môjho gusta. Keď sa strelka prehupne nad 180 km/h, dlho naň zízam, kým odčítam dieliky aktuálnej rýchlosti. Čert to ber.
K stredovému displeju som už tiež zmierlivejší. Dotyková odozva funguje bezchybne a jednotlivé módy menu sú navyše zdvojené záložnými spínačmi. Fajn, že dvojzónová klíma má osobitný panel. Keď lustrujem použité materiály, okrem kvalitnej kože identifikujem aj lišty z brúseného hliníka a potom plastové dielce, ktoré sa síce až tak fajnovo netvária, ale na omak sú prvotriedne. Ešte skontrolujem spínač jazdných režimov. Ponúka Smart (asi na klzkú vozovku), Ecco, Comfort Sport a Sport+. To by malo stačiť...
Kia Stinger 3,3 T-Gdi 4WD GT Zdroj: Kia
