Organizátori eventu sa snažia pomôcť študentom pri výbere povolania a firmám pri získavaní perspektívnych kolegov. Nečudujte sa však, ak na vás nevyjde rad. Záujem o tento druh podujatí je mimoriadne veľký. Rovnako ako počet študentov, ktorí sa nevedia na škole dostať ku kvalitnému kariérnemu poradenstvu.
Nesprávna voľba povolania
Keď sa v štyridsiatke z obchodníčok stávajú kaderníčky a z manažérov učitelia, je za tým často nesprávne rozhodnutie na strednej alebo vysokej škole.
„Pravidelne za mnou chodia ľudia, ktorí sa v dospelom veku znova hľadajú a snažia sa začať odznova, zmeniť nesprávnu voľbu povolania, ktorú urobili na škole,“ hovorí kariérna poradkyňa Michaela Valicová.
Zdroj: Archív Michaely Valicovej
Aktuálne sa venuje klientke, ktorá chcela byť učiteľkou v materskej škole. Pragmatická mama ju však presvedčila na štúdium obchodnej akadémie s tým, že jej bude lepšie ako manažérke. Dnes má 35-ročná obchodníčka za sebou pôsobenie v množstve firiem a žiadne z miest, ktoré vystriedala, ju nedokázalo uspokojiť.
„Prešli sme si spolu pocity, zážitky, sny a motivácie z detstva a mladosti,“ hovorí M. Valicová. Na základe toho si jej klientka ukotvila profesijné ciele. „Vybrala si dve potenciálne kariérne dráhy, v ktorých môže uplatniť svoju prax a silné stránky, najmä komunikačné a prezentačné zručnosti a tiež naplniť svoje túžby,“ vysvetľuje poradkyňa.
Niekdajšia obchodníčka sa teraz rozhoduje medzi učiteľkou v alternatívnej materskej škole a konzultantkou v personalistike, kde by spájala ľudí s ich vysnívaným povolaním.
Štátny systém...
Vybrať si povolanie nie je vôbec jednoduché. Možností sú stovky a každá cesta, ktorú si človek zvolí, súčasne znamená desiatky tých zavrhnutých, na ktoré neostane čas a energia. Pomôcť by mohol dôveryhodný odborník s prehľadom a skúsenosťami v tejto sfére. Štát dokonca ponúka systém kariérneho poradenstva. Lenže ten nefunguje.
Zdroj: Nexteria
V slovenských školách pôsobí zhruba dvetisíc takzvaných výchovných poradcov. V skutočnosti ide o učiteľa, ktorý má popri svojom predmete ešte jednu alebo dve hodiny týždenne na to, aby so žiakmi prebral problémy týkajúce sa šikany, záškoláctva či začlenenia sa do kolektívu. Popritom by mal stihnúť končiacim žiakom poradiť, ako majú postupovať pri voľbe budúceho povolania či školy.
„Výchovný poradca má na všetky tieto témy približne sto minút týždenne, pričom bežná škola má tak tristo žiakov. To sa nedá stihnúť a už roky sa nám nedarí ministerstvo školstva presvedčiť, aby s tým niečo urobili,“ hovorí prezidentka Asociácie výchovných poradcov Alžbeta Štofková Dianovská.
... poriadne kríva
Podľa toho systém aj vyzerá. Výchovný poradca možno stihne ôsmakom vysvetliť rozdiel medzi gymnáziom, konzervatóriom a odbornou školou. Tí aktívnejší s niektorými žiakmi urobia test osobnosti, silných a slabých stránok, výnimočne zavolajú na konzultáciu rodičov – a to je asi tak všetko.
„Obracajú sa na mňa nerozhodnutí stredoškoláci alebo ich rodičia. Na pôsobenie výchovných poradcov zo školy si spomínajú len matne alebo vôbec,“ hovorí M. Valicová, ktorá kariérne poradenstvo poskytuje ako komerčnú službu.
Omnoho lepšie to nie je ani v rezorte práce. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny by mali žiakom a študentom poskytovať užitočné informácie o situácii na trhu práce a tiež im osobne poradiť pri výbere budúceho povolania. Zákon túto činnosť úradom práce priamo predpisuje, no pre nedostatočné personálne kapacity sa tak deje len v minimálnom rozsahu. Poradenské služby pri voľbe povolania boli podľa Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry v roku 2016 poskytnuté len dvom percentám žiakov na základnej škole a piatim percentám stredoškolákov.
