Mimoškolské aktivity
Mário Šimák sa vďaka medzinárodnej maturite nasmeroval na univerzity v Anglicku. Prihlášky si podal na päť z nich: London School of Economics, University of Warwick, King’s College London, University of Bath a University of Oxford. Na štyri z nich ho prijali, odmietol ho len Oxford. „Nakoniec som si vybral Warwick Business School, lebo v rámci Management & Finance je to jedna z najlepších škôl v Spojenom kráľovstve,“ zdôvodňuje.
O program je veľký záujem z celého Slovenska. Tento rok budú prijímacie skúšky 14. apríla a očakáva sa približne sto prihlášok. Prijať môžu len 24 najlepších záujemcov, ktorí naplnia jednu triedu. Okrem akademických výsledkov a odporúčania učiteľa z domovskej strednej školy sú na prijatie do programu IB podstatné osobnostné predpoklady. „Chceme prijať šikovné deti, ktoré sa rady učia, ale zároveň majú zmysel aj pre niečo iné a nevenujú sa len škole,“ vraví E. Žitná. To znamená, že žiaci by mali mať cit pre mimoškolské aktivity a byť aktívni v spoločnosti.
V rámci programu International Baccalaureate študenti dostávajú kredity za Creativity, Action a Service. Aktivitám z týchto troch oblastí musia venovať sústavne najmenej jeden a pol roka približne v rozsahu troch hodín týždenne.
Creativity znamená, že škola požaduje, aby sa študenti venovali nejakej kreatívnej činnosti. Je na nich, čo si zvolia. Môžu chodiť do záujmových krúžkov alebo organizovať plesy, kreativite sa skrátka medze nekladú. Maturantka Nina sa napríklad venuje hraniu na violončele a gitare, jej spolužiačka chodieva každý deň na tanečné kurzy. Nie je náhoda, že Veľký protikorupčný protest organizovali študenti programu medzinárodnej maturity.
Pokiaľ ide o Action, študenti sa väčšinou venujú športu. A v rámci Service zasa dobrovoľníčia alebo vykonávajú nejakú sociálnu činnosť, napríklad pomáhajú po škole v domove dôchodcov, hrajú sa s malými deťmi v škôlke a organizujú dobročinné zbierky.
Maturantka Daniela Hostačná: „Obklopuje ma komunita veľmi múdrych spolužiakov.“ Zdroj: Maňo Štrauch
Chceme sa vrátiť
Maturantka Daniela Hostačná prišla do programu IB z gymnázia v Trenčíne. „Odporučil mi to môj kamarát, pretože som chcela vyskúšať štúdium v angličtine. Rozdiel vnímam už v postoji mojich spolužiakov. Kým v Trenčíne sa mnohí sťažovali, prečo musia sedieť v škole, tu je to iné. Obklopuje ma komunita veľmi múdrych spolužiakov, každý je dobrý v niečom inom,“ opisuje svoje pocity. Páči sa jej, že spolužiaci sú motivovaní, inteligentní a zapájajú sa sami od seba do množstva projektov.
Ako jedna z mála má namierené na informatiku do neďalekého Brna. Síce patrí medzi najlepších žiakov, má však silné rodinné zázemie, ktoré nechce opustiť. O slovenskej vysokej škole neuvažovala, pretože to pre ňu nepredstavovalo výzvu. „Mala som zlý dojem z dňa otvorených dverí z univerzity v Bratislave. Vládla tam atmosféra, že ňou prejde každý. Tvrdili nám, že ak nevieme matematiku, máme systémy, aby sme nevyleteli. Odradilo ma to. To, aká je úspešnosť triedy, totiž závisí od zloženia triedy. Ak je úroveň študentov vysoká, tak sa navzájom poháňajú,“ vysvetľuje.
Väčšina študentov programu IB a jeho absolventov, už študujúcich v zahraničí, s ktorými sa TREND rozprával, tvrdí, že sa chcú po získaní skúseností vrátiť späť na Slovensko. Dominika Ďurovčíková získala v medzinárodnej maturite 42 bodov, patrila medzi najlepších na svete. Momentálne je v druhom ročníku bakalárskeho štúdia fyziky na University of Oxford. Uznáva, že aj na Slovensku sú kvalitné výskumné centrá, ale príležitosti sú limitované:
„Vo všeobecnosti by som teda chcela stráviť nejaký čas vonku a nazbierať skúsenosti z popredných vedeckých inštitúcií po celom svete. Nech už budem pracovať kdekoľvek, v určitom bode sa na Slovensko určite vrátim, aby som svoje skúsenosti zo zahraničia uplatnila doma,“ hovorí s odhodlaním.
Maturantka Nela Kolčáková: „O mnohých veciach diskutujeme, analyzujeme ich.“ Zdroj: Maňo Štrauch
Podobne to vidí aj budúci právnik Michal Neusch z LSE: „Návrat na Slovensko je jednoznačne jednou z možností.“ Zdôrazňuje, že Slovensko nezanevrel: „A myslím, že hovorím za takmer celú komunitu slovenských študentov v Londýne.“ Otázku úniku mozgov zo Slovenska tam riešia veľmi často: „Uvedomujeme si, že vzdelanie, ktoré získame v zahraničí, môžeme následne využiť na zlepšenie situácie na Slovensku.“
Parneri projektu Použi Rozum
|
|
|
|
|
|
|
|
