Program v súčasnosti beží v 146 krajinách sveta na viac než štyritisíc školách. Zastrešuje ho holandská International Baccalaureate Organization.
„Medzinárodná maturita je určená predovšetkým pre žiakov, ktorí majú záujem o učenie, sú samostatnejší a majú záujem v rámci predmetov o intenzívnejšie učenie a hlavne majú ambíciu študovať v zahraničí,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľky pre medzinárodné programy Eva Žitná.
International Baccalaureate je podľa nej akousi vstupenkou na zahraničné školy. Na tie sa nakoniec dostane 80 až 90 percent absolventov z bratislavskej školy. Najpopulárnejšie sú univerzity v Oxforde a Cambridgei v Spojenom kráľovstve, ale obľúbenými destináciami sú tiež Rakúsko, Holandsko a USA.
Eseje a analýzy
Päť predmetov sa v rámci IB učí po anglicky, šiestym je slovenský jazyk. Povinné sú matematika, slovenčina a angličtina, pri ktorých si študenti vyberajú vyššiu alebo štandardnú úroveň, ďalšie tri predmety si volia. Jeden z humanitných, druhý zo skupiny prírodovedných predmetov, tretí je ľubovoľný.
Predmetov je tak síce menej, ale študenti idú viac do hĺbky. V praxi to znamená, že pri preberanej téme musia zaujať názor a napísať k nej prácu. Maturantka Nela Kolčáková hovorí, že rozdiel oproti klasickej škole je diametrálny: „Vedomosti nie sú podávané tak, že učiteľ povie fakty a my sa ich máme namemorovať. O mnohých veciach diskutujeme, analyzujeme ich.“
Napríklad dejepis. Vychádza sa síce z určitého balíka faktov, ale na hodinách sa diskutuje o tom, čo povedali historici a prečo to povedali. „Keď potom píšeme prácu, musíme si vytvoriť názor, a tak to lepšie pochopíme a zapamätáme si to,“ vysvetľuje Nela.
Eva Žitná, Spojená škola Novohradská: „Hľadáme študentov, ktorý sa chcú intenzívne učiť a ďalej študovať v zahraničí.“ Zdroj: Maňo Štrauch
Michal Neusch sa vďaka IB dostal na prestížnu London School of Economics and Political Science (LSE), kde študuje právo. Vraví, že maturitný program sa v mnohom podobá viac na univerzitné než na stredoškolské štúdium, čo cítil hneď po nástupe na univerzitu.
„Už som vedel, ako funguje intenzívne samoštúdium, bol som schopný spracovávať obrovské množstvá materiálov a analyzovať preberané učivo do hĺbky,“ dodáva.
Univerzitnému štúdiu sa IB podľa Michala podobá aj formou hodnotenia. Štúdium práva na LSE sa hodnotí výlučne písaním prác, na ktoré ho IB vopred pripravilo. Oceňuje tiež to, že sa na IB dokázal viac zamerať na to, čo ho baví, bez toho, aby sa musel zapodievať predmetmi, ktoré neplánoval študovať. „Veľmi som sa tešil, že som sa mohol sústrediť na humanitné predmety a jazyky, pričom predmety ako fyzika, biológia a chémia som mohol úplne vypustiť,“ hovorí.
Maturant Martin Marek patrí na rozdiel od Michala medzi technicky zameraných študentov. Aj on na škole sa oceňuje predovšetkým samostatnú prácu a proaktivitu. Cieľom každého študenta je vymýšľať projekty z predmetov, ktoré si zvolil, a dať im punc vedeckosti. „Z informatiky si napríklad musíme nájsť konkrétneho klienta a spraviť pre neho aplikáciu, ktorú môže používať,“ vysvetľuje jeden z projektov.
Koncepcia jednotlivých predmetov je teda odlišná od tradičného slovenského školstva. Dôraz sa kladie na rozvoj kritického myslenia. Pri prírodovedných predmetoch, ako je biológia, fyzika, chémia a informatika, majú veľkú váhu realizácia a vyhodnocovanie pokusov a meraní, menej sa bazíruje na teoretických základoch.
Okrem šiestich predmetov chodia študenti aj na Theory of Knowledge. Tento predmet zahŕňa základy spoločenských vied, preberajú sa na ňom rôzne témy ako napríklad aids, ekologické hnutie a náboženstvá.
Dominika Ďurovčíková, university of oxford: „Chcem nazbierať skúsenosti z popredných svetových vedeckých inštitúcií.“ Zdroj: Maňo Štrauch
Ako prebieha maturita
Namiesto klasických známok od jednotky po päťku študenti dostávajú na IB hodnotenie od jedna do sedem, pričom sedem je najlepšie. Pri maturite výnimočne až zo šiestich predmetov môžu študenti dostať za každý najviac sedmičku, takže zo šiestich predmetov dohromady 42 plus ďalšie tri body sú za záverečné písomné práce. „Pohybujeme sa vyššie ako celosvetový priemer. V priemere naši žiaci získavajú 36 až 37 bodov,“ chváli študentov E. Žitná.
Záverečná práca, ktorá je súčasťou maturity, je známa ako Extended Essay. Má rozsah štyritisíc slov a píše sa v angličtine. Aj Theory of Knowledge sa končí záverečnou písomnou prácou, ktorá má rozsah 1 600 slov.
V prírodovedných predmetoch sa študent pokúsi o experimentálne riešenie nejakého problému. Príkladom je práca, či je solárna energia lacnejšia – študent musí svoje závery preukázať pomocou vlastného merania a experimentov. V spoločenskovedných predmetoch sú podmienky voľnejšie, v podstate ide o prácu s podkladovými materiálmi, z ktorých treba vyvodiť vlastné závery k nastolenému problému.
Objektivitu maturity zabezpečuje, že ju všade vo svete robia v rovnaký deň Američania, Rusi, Číňania aj Slováci. Študentské práce neopravujú domáci učitelia, všetky testy sa zapečatia a odosielajú do centrály, kde s rozhodnutím o známke musia súhlasiť traja posudzujúci. Okrem toho, ústna časť maturity sa nahráva, pričom náhodne vybraté nahrávky sa posielajú externému konzultantovi z International Baccalaureate Organization. Ten môže hodnotenie učiteľa skorigovať, ak napríklad posúdi, že známku nadhodnotil.
Michal Neusch, London School of Economics: „Maturitný program sa v mnohom podobá na univerzitné štúdium.“ Zdroj: Maňo Štrauch
