Ikonický investor v start-upe mobilizuje aj ďalších

Nástup čínskeho kapitálu

V posledných rokoch v mnohých tradičných priemyselných sektoroch cítime nástup investorov z Číny. Je to rovnaké aj pri inovatívnych start-upoch?

Áno. Napríklad dvaja veľkí konkurenti Aeromobilu majú čínske peniaze. Americká Terrafugia získala investíciu od Geely – majiteľa Volva. Do nemeckého start-upu Lilium investoval Tencent Holdings, ktorý stojí za vývojom komunikačnej aplikácie WeChat, v Číne mimoriadne populárnej.

Marián Boček Zdroj: Maňo Štrauch

Čomu pripisujete nástup čínskych investorov?

Čínski politickí lídri majú v sebe hlboko zakorenené dedičstvo Hodvábnej cesty. Je to silná mantra v agende súčasného čínskeho prezidenta. Čínski investori sa sústreďujú najmä na pokročilé výrobné a high-tech firmy, ktoré môžu potenciálne využiť na technologický transfer na čínsky trh. Preto do scale-upových obchodov vstupuje čoraz viac čínskeho kapitálu. Títo investori však majú i svoje limity – vzhľadom na spôsob, ako sú financovaní, ako aj úroveň ich zadlženia. Ich súčasný boom sa postupne vybalansuje a tradičným európskym a svetovým hráčom ostane silná pozícia.

Tlačí sa čínsky kapitál viac do krajín na východe Európy, keďže na západe je silný domáci rizikový kapitál?

Je to vcelku vyrovnané. Veď aj napríklad Lilium je z Nemecka. Je však pravda, že vo východnej Európe sú čínske peniaze viac vítané, pretože je tu väčší nedostatok domácich zdrojov. Čínske vládne inštitúcie a banky sa čoraz viac spájajú s regionálnymi bankami a vytvárajú takzvané country- -specific investičné fondy. V Maďarsku je takto veľmi aktívna čínska rozvojová banka.

Príbehy zlyhania

Zo sveta rizikových kapitalistov je známe pravidlo, že deväť z desiatich investícií je stratových, ale tá jedna dostane celé portfólio do zisku. Z čoho vyplýva taký vysoký podiel „chybovosti“ start-upov?

V skutočnosti sa v médiách väčšinou píše len o úspešných projektoch, málokedy sa hovorí o neúspechoch. Aj štatisticky je veľmi malá šanca, že medzi desiatimi--dvadsiatimi start-upmi narazíte na ďalší Facebook. Na druhej strane, cestu start-upu si vyberá veľmi veľa ľudí. Bavíme sa teda aj o väčšej štatistickej báze, z čoho vyplýva vyššie riziko zlyhania. Pokiaľ ide o dôvody zlyhaní, problém je buď v tom, že produkt nie je konkurencieschopný, alebo že ide o myšlienku, ktorá je už na trhu otrepaná, alebo máte veľmi kapitálovo náročnú firmu, ktorá nezíska dostatok financií na rast. Preto sa dvadsať percent start-upov nedožije tretieho roku veku. A svedčí to aj o tom, že súčasný model fundraisingu nefunguje.

Ako to myslíte?

Na jednej strane máte trilión dolárov, ktoré sa pozerajú po investíciách. Na druhej strane máte veľmi dobré obchody, ktoré hľadajú investorov. Problém je, že nepríde k prieniku.

Čo je v našom regióne ukážkovým príkladom zlyhania start-upu?

Nechcem byť špecifický. Ale vo všeobecnosti bolo niekoľko veľmi úspešných firiem, ktoré aj mali dobrý biznisový plán, ale nedokázali sa predať investorom. Buď im chýbalo ošetrenie intelektuálneho vlastníctva, alebo riadenie spoločnosti bolo veľmi východoeurópske, čo vyplašilo veľkých investorov mimo regiónu.

Čo považujete za najlepší obchod vo vašej kariére?

Myslím si, že to bol development prvého veterného parku na Blízkom východe v Jordánsku. Tento projekt zohral strategickú úlohu pri budovaní energetického sektora v Jordánsku, ktoré má 90-percentnú závislosť od dovozu ropy zo Saudskej Arábie. Pravdu povediac, nebol to typický VC projekt. Náš tím ho ťahal, pripravili sme legislatívu, dotiahli financovanie Svetovej banky a Európskej investičnej banky... Dnes je tento zdroj s výkonom 117 megawattov jedným z najvýkonnejších veterných parkov na svete a slúži ako príklad výstavby obnoviteľných zdrojov pre celý Blízky východ.

Aká bola vaša najhoršia skúsenosť pri investovaní rizikového kapitálu?

Zrejme najväčšie sklamanie som zažil v projekte Broadband for Africa. Išlo v ňom o vypustenie satelitu, ktorý mal širokopásmovým internetom pokrývať región subsaharskej Afriky. Do projektu sme investovali veľmi veľa času, úsilia a rizikového kapitálu, dotiahli sme doň veľkého francúzskeho operátora Telesat. A potom satelit pri štarte rakety vybuchol. Bol to horor v priamom prenose. Aj keď projekt bol poistený a nakoniec sme ho so solídnou maržou predali nášmu strategického partnerovi, bolo to smutné. Naša vízia mať vo vesmíre družicu, ktorá bude poskytovať širokopásmový internet pre veľkú časť kontinentu, sa rozplynula v priebehu niekoľkých minút. 

Marián Boček (35)

Marián Boček Zdroj: Maňo Štrauch

je spoluzakladateľom a výkonným partnerom investičnej a poradenskej spoločnosti IPM LLP so sídlom v Londýne a Bratislave. Viac než štrnásťročné skúsenosti v oblasti private equity a investičného bankovníctva zbieral v investičných spoločnostiach InfraMed, Nubuke Investment a International Finance Corporation (patriacej do World Bank Group). Podieľal sa na transakciách v celkovej hodnote 10 miliárd amerických dolárov v Ázii, Európe, Afrike a Latinskej Amerike. Špecializuje sa na energetiku a špičkové technológie. Kariéru rozbiehal v M&A tíme investičnej banky Lehman Brothers v New Yorku. Je absolventom University of Cambridge, kde príležitostne prednáša o investíciách do obnoviteľných zdrojov a clean tech investíciách.

Partneri projektu