Je pre mladé inovatívne firmy vhodné, aby rástli aj prostredníctvom akvizícií?
Je to otázka načasovania. V ranej fáze výskumu a vývoja [R&D] je pre start-up lepšie, ak rastie organicky, pretože sa tak zachová jeho kultúra a dynamika. Akvizície vedú k veľkým zmenám v nastaveniach firmy. No keď už máte R&D fázu za sebou a máte komerčný produkt, vtedy akvizícia alebo vstup strategického investora hrá významnú úlohu z hľadiska rozvoja distribúcie, prieniku na kľúčové trhy a väčšej kapitalizácie. Vo všeobecnosti platí, že akvizícia je pre firmu vhodná, ak potrebuje veľa kapitálu. A rastúce firmy veľa kapitálu aj skutočne potrebujú – na ďalší vývoj produktu, na jeho komercionalizáciu. V každom prípade, celé je to o voľbe správneho partnera, ktorý zakladateľov firmy nechá dýchať a rásť. Firmu by mal riadiť jej zakladateľ, nie investor.
Investorská mobilizácia
Na Slovensku bežne vidíme, že majitelia firiem rastú aj bez pomoci investorov. A dokonca to označujú za svoju silnú stránku.
Osobne si myslím, že pre scale-up [rastúcu firmu] je nevyhnutné prizvať investora. Inak jej majitelia trávia dve tretiny času tým, že zháňajú peniaze a nevenujú sa kľúčovým aktivitám, vývoju produktu, stratégii. Okrem toho, potrebujete dlhodobý kapitál, ak mesačne pálite stovky tisíc eur a chcete si udržať talenty a pokračovať vo vývoji. Podľa môjho názoru sú však slovenské firmy voči investorom vcelku otvorené. Na druhej strane, možnosti na scale-upové financovanie sú na Slovensku menšie ako v okolitých krajinách, nehovoriac o Silicon Valley. Preto vidíme, že aj mnoho tunajších ikonických firiem zápasí s naháňaním kapitálu. Napríklad v Maďarsku majú opačný problém. Tam je pre scale-upy k dispozícii veľká likvidita, milióny eur voľných prostriedkov, ale zasa tam nie sú obchody. My sa aj preto snažíme o cezhraničné aktivity spolu s maďarskými, ale i českými investormi, ako sa nám to podarilo v prípade Aeromobilu.
Marián Boček Zdroj: Maňo Štrauch
Pri financovaní mladých firiem sa rozlišujú rôzne fázy – angel, seed, series A [optimalizácia produktu] či B [expanzia trhov]. Ako je na tom slovenský start- -upový a scale-upový ekosystém?
V oblasti seed a angel, čo sú prvotné fázy financovania, sme na Slovensku pomerne silní. V tomto segmente je tu dosť veľa hráčov. Kde je medzera – a kde sa pohybuje naša platforma IPM Growth –, to je kapitál pre scale-upy. Tu ide o rádovo väčšie investície, od jedného do piatich miliónov eur. To je na tento región dosť veľa.
Čo sa s tým dá robiť?
Naša stratégia v IPM je, že vstupom do firiem pomáhame mobilizovať ďalších investorov nielen z tohto regiónu, ale aj zo vzdialenejšieho zahraničia. Najprv perspektívne firmy nakopnete regionálnym kapitálom – tu funguje prvok lokálpatriotizmu, investori chcú podporiť budúce hviezdy regiónu. A potom priťahujete peniaze veľkých západných investorov. Napríklad GA Drilling bol takto schopný získať financie od ikonických investorov z USA a Nemecka. V prípade našej firmy ESS diskutujeme s jedným z najväčších amerických investorov, pri ďalšej firme Tachyum rokujeme s najväčším family office investorom z Hongkongu. Ak do firmy dostanete veľkého ikonického investora, mobilizuje to ďalších.
Majú veľkí svetoví investori v hľadáčiku Slovensko štandardne alebo ich naň treba aktívnejšie upozorňovať?
Západní investori sa na slovenské firmy často pozerajú s predsudkami. Slovensko nie je typický trh pre rizikový kapitál [VC]. My sa preto snažíme v diskusiách odkloniť od geografie, sústredíme sa na technológie a ich porovnanie s inými svetovými technológiami.
Sú projekty zo Slovenska a strednej a východnej Európy porovnateľné s tými, ktoré investori nachádzajú v svetových start-upových huboch v Londýne, Berlíne a Silicon Valley?
Myslím si, že pokiaľ ide o kreativitu nápadov, určite sú porovnateľné. V niektorých segmentoch, ako je energetika alebo doprava, sú možno aj lepšie. V regióne máme silné inžinierske know-how, sme však stigmatizovaní tým, že mnohé firmy majú problém získavať kapitál od investorov mimo regiónu. Zakladatelia firiem síce majú skvelé inžinierske know-how, ale nie sú to bankári alebo ľudia z VC prostredia, a tak nevedia, ako fungujú veľké investičné fondy. V tom vidíme priestor pre nás. Snažíme sa tieto firmy pripraviť na vstup sofistikovanejších peňazí a na svetové kapitálové trhy.
Hľadajú budúcich lídrov
Existujú základné pravidlá pre start-up či scale-up pri výbere investora? Napríklad či a kedy je lepší finančný, respektíve strategický investor?
Finančný alebo ešte lepšie smart money investor typicky necháva manažmentu flexibilitu, voľnosť realizovať jeho ambície a vízie. Vstup strategického investora je optimálny vtedy, keď firma potrebuje expandovať, budovať distribučné cesty alebo jej majitelia idú k exitu. Paradigmou nášho sektora je, že je to práve finančný investor, kto najmä v raných fázach poskytuje rastový kapitál. Preto v Series A/B zväčša vidíme finančných hráčov, fondy rizikového kapitálu a privátnych investorov. Na druhej strane, do firmy ESS sme vstúpili spolu s veľkým nemeckým chemickým koncernom BASF. Okrem toho, mnoho strategických investorov si vytvára vlastné VC fondy, aby investovali do nových biznisov, ktoré vytvárajú synergické efekty pre matku. Tieto synergie potom zakomponujú do svojho vývoja, výrobných kapacít a distribučných sietí. Takýto VC fond má napríklad aj na Slovensku pôsobiaca petrochemická spoločnosť MOL.
Ako spolu industriálni a finanční investori vzájomne vychádzajú? Sú ich zámery vôbec kompatibilné? A nemôže ich nesúlad firmu poškodiť?
Málokedy nájdete investičné kolo, do ktorého idú investičné fondy a zároveň tiež strategický industriálny hráč. Bežnejšie je, že investujú VC fondy industriálnych hráčov. A hoci ide o dcérske spoločnosti industriálnych hráčov, správajú sa viac ako finanční investori. Takže zámery investorov sa v skutočnosti dopĺňajú. Spoločné investície finančných a strategických investorov sú, naopak, veľmi zriedkavé, lebo hrozia konfliktom záujmov. Finančný alebo smart money investor chce firme z princípu umožniť, aby rástla. Takýto investor sa na firmu pozerá viac emočne, zakladateľov zvyčajne nebrzdí pri realizácii ich ambícií. Naopak, industriálni hráči zvyknú hľadať synergie, a preto sa snažia manažment firmy, jej produkt a imidž ohnúť, prispôsobiť svojim potrebám a ambíciám alebo svojmu trhu, čo často smeruje k odklonu od počiatočnej stratégie zakladateľov firmy.
IPM investorsky podporila aj Aeromobil. Zdroj: Archív
Ako si vyberáte investičné príležitosti?
Zjednodušene, vyberáme si lokálne firmy, ktoré majú potenciál stať sa budúcimi globálnymi hráčmi. Alebo ešte inak, hľadáme budúce Esety zo Slovenska a z regiónu údolia Dunaja. Firmy, ktoré sa môžu stať budúcimi jednorožcami. Firmy, ktoré majú disruptívnu technológiu, veľký potenciál exportovať mimo domovského regiónu a šancu stať sa lídrom vo svojom segmente. Myslíme si, že práve také sú firmy ako GA Drilling alebo Aeromobil.
Firmy si určite aj detailnejšie analyzujete. Na čo sa zameriavate?
Samozrejme, vždy robíme due diligence. Ale ten sa nedá robiť rovnako ako v nejakej dlhšie existujúcej firme, kde máte cash flow, kde máte odberateľov. Mnohé scale-upy majú produkt, ktorý ešte nie je otestovaný na trhu. Pri rizikovom kapitáli je to predovšetkým investícia do ľudí. Pozeráme sa preto na profesijnú históriu kľúčových členov tímu. Napríklad Rado Danilák, zakladateľ Tachya, má za sebou dva úspešné technologické projekty s multimiliónovými exitmi [TREND 2/2018]. Analyzujeme tiež samotný produkt a technológiu, ich disruptívnu schopnosť, porovnávame ich s existujúcou i budúcou konkurenciou. Zaujíma nás tiež, ako má firma ošetrené intelektuálne vlastníctvo. Ale v každom prípade, pri rizikovom investovaní je to do veľkej miery o emóciách.
Čo býva kritériom na odskočenie od investície?
Stáva sa to, keď si pri analýze uvedomíme, že projekt je v príliš ranom štádiu alebo že je priveľmi kapitálovo intenzívny, pričom si myslíme, že nevzbudí dostatočný apetít globálnych trhov, aby ho financovali. Je pre nás dôležité, aby sme firmy vedeli predať v našom portfóliu investorov.
