Zberový papier verzus buničina
V ťahu po vyššej kvalite už skupinu nelimituje ani to, že jej najväčšie tuzemské papierne v Harmanci využívajú pre svoju výrobu zo zhruba troch štvrtín zberový papier. Buničina je pre ne iba doplnkom. No časy, keď výrobky zo zberového papiera boli menej kvalitné, už prekonali modernejšie technológie.
„Dnes vieme z novinového papiera odstrániť všetky farbivá a výsledok je farbou aj jemnosťou takmer na nerozoznanie od papiera z buničiny. Iba keď ich niekto porovnáva detailne, má prvý modrejší a druhý zasa žltší nádych,“ hovorí R. Žigmund s tým, že terajšie technológie dovoľujú papier pri zachovaní primeranej kvality zrecyklovať až päťkrát. Niektoré západoeurópske krajiny však z ekologického hľadiska uprednostňujú výrobky z recyklovaného papiera.
SHP Group Zdroj: Miroslava Spodniaková
No zberový papier predsa len v čomsi limituje. Balkán výrobky z neho dosť odmieta, a preto všetky tamojšie fabriky SHP využívajú v dominantnej miere buničinu. Zberový papier je navyše čoraz drahší. S poklesom predaja novín je ho menej.
To, že s kvalitou sa dá presadiť, dokazuje už dlhšie aj slavošovská fabrika, ktorá sa špecializovala na rôznorodé dizajnové servítky. Zákazníci ich kupujú nielen ako bežnú potrebu, ale aj na skrášlenie domácnosti. Niektorí ich navyše aj zbierajú. Preto ide o produkt, za ktorý si ľudia vedia aj priplatiť. „Slavošovský závod je naším vôbec najziskovejším,“ hovorí R. Žigmund.
Brand na dobytie Balkánu
Najpodstatnejším posilnením SHP je však sprivatizovanie bývalej štátnej papierne Paloma v Slovinsku. M. Fiľo ju získal potom, čo za ňu ponúkol najviac. Cenou dokonca pretlačil súperov z radov finančných investorov. Po Palome sa pritom pozeral už dlhšie, no kúpiť sa mu ju podarilo až pred rokom. Firma je tretím a ďaleko najväčším balkánskym úlovkom SHP. Ročne vyrobí až 65-tisíc ton papiera, o takmer 20-tisíc ton viac ako dovtedy najväčšia fabrika skupiny v Harmanci.
Dohromady už vie SHP z nakúpených buničín i zberového papiera vyrobiť takmer 170-tisíc ton papiera na produkciu hygienických výrobkov. Vďaka tomu je výrazne najsilnejším výrobcom hygienického papiera v regióne strednej a východnej Európy. Vo väčších objemoch sa mu teraz bude ľahšie nakupovať aj celulóza, ktorú dováža hlavne zo Škandinávie a Južnej Ameriky. S Palomou pribudlo SHP aj vyše 670 nových zamestnancov. Celkovo ich tak má už skoro dvetisíc.
Predaje Harmony doma opäť rastú potom, čo papierne pridali na kvalite aj inováciách
Paloma do skupiny prináša aj prvú silnú balkánsku značku, keďže Celex nie je až taký známy a Intim-Papir dokonca nemal žiadnu značku, keďže do prevzatia Palomy využíval Harmony. V Slovinsku pritom Paloma drží až štvrtinu trhu s papierovou hygienou. No dostatočne známou je po celom Balkáne.
Tento región je pre SHP zaujímavejší o to viac, že menej ziskové privátne značky sa tam zatiaľ, tak ako v strednej Európe, nepresadili. Na Slovensku či v Česku kryjú privátky až 70 percent predajov toaletného papiera. Na Balkáne sa ich predáva podstatne menej.
Medzi európsku elitu
SHP chystá pre naplnenie nových balkánskych ambícií v Palome aj ďalší masívny rozvoj. Jej výrobu papiera zo základnej buničiny chce rozšíriť o ďalších 25-tisíc ton. Stáť to bude 50 miliónov eur. A k novému papierenskému stroju prikúpi slovenský investor v Slovinsku aj viacero liniek na výrobu finálnych produktov. Ich počet R. Žigmund nespresnil. No každá bude stáť približne štyri milióny eur.
Skupina však chce rozširovať aj harmanecký závod. Aj preň má pripravený projekt na zvýšenie výroby papiera zo zberáku z terajších 44- na 60-tisíc ton ročne. Počíta pritom s investíciou desať miliónov eur.
Hospodárenie SHP Group
(mil. €)
PRAMEŇ: SHP Group
SHP Harmanec môže rásť aj preto, že materské SHP v nedávnych rokoch skupovalo po Slovensku zberné dvory, a tak disponuje v súčasnosti vlastným zberovým papierom. Dcérska firma Ecopap v plnej miere napĺňa potreby harmaneckej výroby v objeme až zhruba 55-tisíc ton.
Veľmi ambiciózne sú aj krátkodobejšie vízie SHP. Už do dvoch rokov chce svoju výrobu papiera dostať na 200-tisíc ton a celkové tržby skupiny majú byť až 280 miliónov eur. To posunie zoskupenie na ôsmu pozíciu celoeurópskeho biznisu s hygienickým papierom za také nadnárodné siete ako švédske SCA, taliansky Sofidel, nemeckú Wepu a fínske Metsa.
Okrem rastu do šírky chce SHP zvýšiť aj svoju ziskovosť. V súčasnosti premieňa na hrubý zisk pred daňami, úrokmi a odpismi (EBITDA) zhruba päť percent tržieb. R. Žigmund považuje za reálne posunutie rentability na 10- až 15-percentnú úroveň. Viesť k tomu má ďalšie zefektívňovanie, ako aj modernizácia.
Richard Žigmund predseda Predstavenstva SHP Group Zdroj: Miroslava Spodniaková
Balkán stále láka
Podľa svojho šéfa sa SHP pozerá aj po ďalších možných posilách. Nie však v západnej Európe. M. Fiľo pritom už skôr získal fabriky na obálky v Spojenom kráľovstve, ako aj Holandsku.
S papierovou hygienou biznismen na Západ nechce ísť, pretože tamojšie trhy sú obsadené inými strategickými hráčmi a navyše sú aj saturované. Spotreba hygienického papiera tam už takmer vôbec nerastie. Naopak, vo vybraných krajinách strednej i východnej Európy stúpa ročne o tri až šesť percent.
Prioritným cieľom nových akvizícií sú preto pre SHP krajiny východnej časti kontinentu. V mnohých z nich sú veľké papierne v rukách lokálnych investorov, ktorých môže M. Fiľo ponukou zaujať skôr než veľkých stratégov na Západe.
„Balkán je iný, no stále je to Európa, a nie Rusko či Latinská Amerika, a preto na ňom chceme ďalej rásť,“ hovorí R. Žigmund. Raz už pritom SHP malo v hľadáčiku aj Rusko. V meste Ivanovo chcelo stavať fabriku na hygienický papier, avšak kríza jeho plány zastavila. Dnes už SHP o Rusku či Ukrajine vôbec neuvažuje, a to kvôli geopolitickej situácii.
Partneri projektu
