Marián Hossa: Hokejku som vymenil za pirohy

Bývalý slovenský hokejista Marián Hossa v prevádzke svojich mraziarní v Poprade.

Na snímke bývalý slovenský hokejista Marián Hossa a Juraj Sopko, riaditeľ spoločnosti Hossa Family.

Vvedenie do hokejovej siene slávy dá definitívnu bodku za úspešnou kariérou jedného z najznámejších slovenských športovcov. Ambíciu prepracovať sa do najvyššej ligy však má aj v podnikaní. Jeho popradská výrobňa mrazených polotovarov Hossa Family začína po zásadnej reorganizácii novú kapitolu a ambíciou podniku je dať známemu menu ďalší pozitívny kontext. O tom, ako sa možno pri ozdravovaní stratovej firmy inšpirovať profesionálnym hokejom, hovorí v rozhovore pre týždenník TREND Marián Hossa a riaditeľ jeho gastrofirmy Juraj Sopko.

Začali ste s podnikaním už počas aktívnej hráčskej kariéry?

MH: Moje prvé investície do rodinnej firmy, v ktorej vtedy ešte figuroval môj bratranec Peter, sa datujú do roku 2008. Prioritou bol však vtedy hokej. Napriek tomu som sledoval, ako sa firme darí. O tri roky neskôr, v roku 2011, prestúpil z hokeja do nášho rodinného podnikania aj môj otec. Všetky potrebné informácie som mal od neho „z prvej ruky“. Situácia sa však odvtedy zmenila, hokejovú kariéru som úspešne uzavrel. Teraz sa naplno venujem firme.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť práve do gastrosegmentu?

MH: S bratom a s bratrancami sme vždy trávili letné prázdniny v Podolínci, malej dedinke na východe Slovenska. Naši nás tam vysadili vždy aspoň na mesiac.
Na starosti nás mala stará mama a tá vo svojej malej kuchynke vyvárala domáce jedlá. Keď robila pirohy, bolo ich vždy aspoň za vandeľ. Vidličkami sme ich vyjedali priamo z nádoby. Boli to preteky, kto ich zje viac. Varievala aj rôzne šúľance a knedličky. To v nás naštartovalo lásku k tomuto jedlu.

Bolo pre vás vtedy dôležité, že za projektom stál príbuzný?

MH: Keby to bol niekto úplne cudzí, asi by som do toho v tom čase nebol šiel. Keďže bratranca poznám dlhé roky, rozhodol som sa zainvestovať cez neho, pretože sa v tejto oblasti orientoval. Ale mojou prioritou číslo jeden bol, samozrejme, hokej. V tomto projekte som seba vnímal ako investora, ktorý poskytol kapitál.

Aká veľká firma to bola, keď ste do nej vstúpili?

MH: V tom čase to bola reštaurácia v Poprade s tradičnou slovenskou kuchyňou. V nej fungovala aj malá výroba pirohov a halušiek. Mala pár zamestnancov a vyrábala najmä pre vlastnú potrebu. Bratranec videl potenciál na rozšírenie výroby, potreboval však pomôcť s kapitálom na kúpu zariadení a strojov. Postavili sme vtedy aj nové sídlo firmy na pozemku v priemyselnom parku.

Dnes ste už jediným akcionárom firmy. Prečo ste ju napokon celú vzali pod seba?

MH: V prvom rade som sa chcel po ukončení hokejovej kariéry posunúť ďalej. Rozhodol som sa preto viac realizovať v rodinnom podniku. Ten prešiel, čo sa týka štruktúry a procesov, zmenami. Niekedy v tíme musíte urobiť zmeny, aby sa zomkol a aby ste mohli zase spolu stúpať hore. Musím povedať, že každý, kto bol doteraz súčasťou našej firmy, urobil veľký kus práce. No pri niektorých víziách sme sa nezhodli. Preto sa zmenili majetkové podiely a stal som sa jediným vlastníkom. No a meníme aj názov, odteraz sme Hossa Family.