Google a Facebook? Vydavatelia chcú rásť s nimi, veria videu či natívu

Príjmy z klasickej displejovej reklamy, ktoré tvoria absolútne gro inzertných zdrojov na úrovni 90 percent, chcú doplniť o ďalšie výnosy cez nárast svojho inventory. Postarať by sa o to mohli najmä videoreklama a rozmáhajúci sa trend natívnych formátov, cez ktoré môžu inzerentom ponúknuť pridanú hodnotu. Vydavatelia sa zároveň budú spoliehať na silu vlastného obsahu a previazanosť s lokálnymi témami, teda priestor, ktorý Google ani Facebook nedokážu priamo obslúžiť.

Na videu záleží všetkým

Rozmach videa je jedným z hlavných trendov. Vydavatelia v rámci združenia IAB Slovakia reportovali za rok 2015 až 42-percentný nárast videoreklamy. V digitáli video silnie aj v súvislosti s nárastom počtu používateľov a prechodom mladšej cieľovky od televízie na internet. Videoreklama v online je navyše stále cenovo dostupnejšia ako v televízii, a tak sem časť rozpočtu smerujú mnohí inzerenti. Nevýhodou je nižší zásah oproti televízii, devízou zas väčšie možnosti cielenia. Z formátov dominujú pre-roll spoty, na webe sa pritom využívajú najmä kratšie reklamy, ktoré diváka natoľko neiritujú. V televízii je na zhluk polminútových spotov zvyknutý, v online ich toľko neznesie.

Video vo veľkom momentálne tlačí aj Facebook, pre Google a jeho YouTube je takisto extrémne dôležité. Google mimochodom len nedávno ponúkol publisherom upravenú verziu svojho YouTube prehrávača, v ktorom im dovolí lepšie manažovať prehrávané reklamy. Firma sa tak snaží čo najviac profitovať na videostratégii, ku ktorej pristúpili mnohé vydavateľstvá. Viaceré z nich si však už vyvinuli vlastné prehrávače, v ktorých predávajú videoreklamu bez toho, aby sa o zárobok museli s niekým deliť. V playeri Googlu však zasa majú zaručenú širokú škálu inzerentov. Domáci publisheri vedia, že ani v segmente videoreklamy gigantov nepredbehnú, staviť však môžu na spomínanú lokálnosť, napríklad v podobe product placementu.

Nadšenie brzdia náklady

Rastúcemu záujmu zadávateľov o videoformáty a ich stúpajúcemu podielu na výdavkoch v online sa vydavatelia prispôsobujú. Ringier si posilňuje videoplatformu, v rámci Tivi.sk spustil vlastné spravodajstvo, chystá nový obsah zameraný na zásah v konkrétnych segmentoch cieľovej skupiny. Vydavateľstvo tvrdí, že sledovanosť online videa chce v budúcom roku zdvojnásobiť. Sme rozširuje obsah vo svojej internetovej televízii a avizuje nové kratšie formáty či videokomentáre. Na novom videoportáli pracuje News and Media Holding (NMH), zamerať sa chce na širokú škálu formátov. Mafra prevádzkuje vlastnú HN televíziu a podľa vzoru z Česka má aj web so zábavnými videami. S online videoreklamou zároveň vo veľkom pracujú aj televízie, ktoré na webe ponúkajú videoarchív svojich relácií.

Nadšenie z videa brzdia najmä vyššie produkčné náklady ako pri inom type obsahu. „Treba hľadať spôsoby, ako znížiť cenu za produkciu videa, respektíve nájsť vhodný – zárobkový biznis model,“ myslí si Filip Kuna zo Zoznamu. Podľa Tomáša Czwitkovicsa z Petit Pressu nemusia byť náklady na produkciu za istých okolností nutne až takou prekážkou. „Nároky divákov sú v internetovom prostredí oveľa nižšie ako v televíznej oblasti, ukazujú to príklady úspešných youtuberov,“ pripomína. Napriek tomu nástup videa vydavateľov núti