To, čo ho neustále drží nad vodou, je trpezlivosť a odhodlanosť jeho dlhoročného šéfa i majiteľa. Ľubomír Užík za celých 35 rokov, ktoré v podniku pracuje, nikdy nepripustil, že by sa v ňom mohlo spracovanie mlieka skončiť. A to je mliekarenstvo dosť ťažkým biznisom. Okrem mliekarní v rukách silných nadnárodných skupín zostalo na Slovensku po mnohých krachoch už len zopár spracovateľov v domácich rukách.
Gemerský mliekar sa navyše vie okrem svojej tvrdošijnosti ešte aj z každého prežitého otrasu poučiť. Najnovšie sa už napríklad s odbytom svojich mliečnych výrobkov vidí hlavne na Slovensku. A najlepšie v samotnom gemerskom regióne. Pochopil totiž, že príliš široká zahraničná orientácia môže byť pre menší lokálny podnik i nebezpečná.
Gemermilk Zdroj: Ivan Fleischer
Precitnutie z kómy
Hospodárske výsledky gemerskej mliekarne už dlhšie nie sú práve oslnivé. No rovnako to už dlhšie vyzerá aj s celým slovenským mliekarenstvom. Za posledných deväť rokov bola najsilnejšia časť slovenského potravinárstva, ktorej tržby dosahujú až 600 miliónov eur ročne, v zisku iba trikrát. Jej celkový hospodársky výsledok za necelú dekádu sa dostal k strate skoro až 30 miliónov eur. Lebo mliekarní je tu ešte stále dosť veľa, a tak ich môžu obchodné reťazce tlačiť do nízkych cien.
Ešte zásadnejším ohrozením navyše však bolo pre Gemermilk práve ruské embargo z leta roku 2014. Žiadna iná slovenská mliekareň a ani žiadny iný potravinársky podnik neboli v tom čase nadviazané na Rusko tak výrazne ako práve rimavskosobotská mliekareň. Vyvážala tam vtedy až štyri pätiny svojho najobjemnejšieho produktu – sušeného mlieka. Dohromady Rusko nakupovalo až 60 percent všetkej jeho produkcie. Preberanie mlieka od svojich zmluvných farmárov pritom nemohla mliekareň len tak prerušiť. Ak by ich odmietla, stratila by ich navždy, lebo by prešli k inej mliekarni. Gemermilk mohol prežiť len tak, že si rýchlo nájde na sušené mlieko iných odberateľov.
Navyše, uprostred ich horúčkovitého hľadania sa celý biznis s mliekom vnoril do novej cenovej krízy, ktorá nastala potom, ako EÚ zrušila národné kvóty na jeho produkciu. Bohatší západoeurópski farmári automaticky začali rozširovať svoje chovy kráv, a tak bolo odrazu mlieka priveľa, v dôsledku čoho začali padať aj jeho ceny.
Výsledkom bolo, že už v roku 2014 sa Gemermilk so svojím hospodárskym výsledkom zosunul takmer k nule a predvlani dokonca prerobil vyše 350-tisíc eur. Avšak už v minulom roku sa vrátil k jednému zo svojich najvyšších ziskov v histórii. Zarobil skoro 220-tisíc eur. Firma tak medziročne zlepšila svoj hospodársky výsledok o takmer desatinu svojho obratu, pretože jej ročné tržby sú skoro šesť a pol milióna eur. Spracovateľský výtlak podniku pritom zostal nezmenený. Stále ročne spracúva od farmárov 20 miliónov litrov mlieka.
Mliekarom naveky
„Po strate ruských kontraktov sme mali sklady až po vrch zaplnené neodobraným sušeným mliekom. A aj na náhradných kontraktoch, ktoré sa nám postupne podarilo získať, sme oproti tým ruským stratili až 800-tisíc eur. Nikdy som však nezauvažoval o tom, že to nezvládneme a firma padne. Podnik musí ísť vždy ďalej. Veď čo iné by som aj robil. Mám len túto mliekareň,“ opisuje Ľ. Užík, ako sa mu podarilo svoju firmu udržať nad vodou. A ako dodáva, je za tým hlavne jeho trpezlivosť, odhodlanosť a zodpovednosť za udržanie mliekarne.
Gemermilk Zdroj: Ivan Fleischer
Za dva roky šesťdesiatnik, ktorý inde nikdy nepracoval, nastúpil do mliekarne po ukončení štúdia ekonómie. Po revolúcii sa stal v privatizácii spoluvlastníkom firmy a neskôr aj jej hlavným šéfom a rozhodujúcim vlastníkom. Na čele podniku zostal aj potom, ako ho pred dekádou predal francúzskemu Senoblu.
„Nikdy som neuvažoval, že to nezvládneme a firma padne. Podnik musí ísť vždy ďalej.“ Ľubomír Užík, majiteľ Gemermilk rs
Keby nebolo jeho pevného puta k mliekarni, tá by skončila už pred ôsmimi rokmi, keď sa Francúzi rozhodli presunúť jej výrobu do iného svojho podniku vo Zvolene. Gemerskú mliekareň síce Senoble zatvorilo, no stála len tri mesiace. Ľ. Užík totiž tento fakt neprijal. Peniaze za skorší predaj mliekarne neminul ani ich neinvestoval do niečoho iného. Zavretý podnik si radšej sám kúpil späť. A spolu s tridsiatimi opätovne prijatými zamestnancami v ňom obnovil tretinu bývalej výkonnosti. A to v situácii, keď už gemerské družstvá dodávali zvolenskej mliekarni patriacej Francúzom. On na oplátku oživil podnik dovozmi mlieka zo vzdialenejšej breznianskej či novozámockej oblasti. S obnovenou mliekarňou zažil aj výnimočne dobré obdobie, keď v roku 2013 zarobil vyše 350-tisíc eur. No krátko nato prišlo k odstrihnutiu od ruského trhu.
