Firmy na Slovensku strašia vysoké ceny energií, inflácia a dlh štátu. Hrozieb je mnoho

Najdôležitejšie faktory, ktoré za posledné mesiace ovplyvňovali podnikateľské prostredie, sú vysoká inflácia, ktorá za vlaňajšok dosiahla úroveň 12,8 percenta, energetická kríza a obrovská neistota na trhu surovín a pracovnej sily. V nemalej miere sa na fungovaní malých a stredných podnikov (MSP) prejavila vojna na Ukrajine a vysoké ceny energetických a iných vstupov. 

Slovenskí podnikatelia pri hodnotení druhého polroka 2022 -podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) vnímali situáciu najhoršie v oblasti stability cien. Posun situácie v oblasti stability cien a miery inflácie a stagflácie hodnotilo negatívne takmer 94 percent opýtaných podnikateľov.

Druhou sférou, v ktorej nastalo zhoršenie, je politická kultúra a funkčnosť politického systému, ktorú negatívne vníma 85 percent firiem. Tretie najväčšie zhoršenie situácie nastalo podľa takmer 78 percent opýtaných podnikateľov v udržateľnosti verejných financií a efektívnosti hospodárenia štátu. Verejný dlh štátu dosiahol v roku 2021 úroveň 62,2 percenta HDP, čo výrazne presahuje nielen druhú hranicu dlhovej brzdy, ale aj jej najvyššiu hranicu (56 percent HDP).

Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie Slovenska bude v roku 2026 podľa prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) takmer 79 miliárd eur, čo bude tesne pod úrovňou 57 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Počet firiem narástol

Kým v roku 2020 pôsobilo na Slovensku podľa Slovak Business Agency (SBA) celkovo 597 171 MSP, v roku 2021 ich počet stúpol na úroveň 634 309. Vlani ich počet narástol o 5,7 percenta, na 670 161 subjektov. Prakticky väčšinu podnikateľského prostredia na Slovensku tvoria malé a stredné podniky, ktoré predstavujú viac ako 99 percent všetkých subjektov. Ich podiel na zamestnanosti je približne 74 percent, plnia teda významnú hospodársku aj sociálnu úlohu.

Najdynamickejšie vlani rástol počet mikropodnikov, o 5,8 percenta, čo je 35 677 subjektov. Vplyvom opätovného rastu početnosti MSP sa zvýšila miera podnikateľskej aktivity, ktorá dosiahla 24,7 percenta. V roku 2022 na Slovensku druhýkrát narástol podiel fyzických osôb podnikateľov na celkovom počte aktívnych malých a stredných podnikov, a to na 60,3 percenta.

V odvetvovej štruktúre dosahuje najväčšie zastúpenie (28,1 percenta) oblasť obchodných služieb. Nasleduje stavebníctvo (19,3 percenta), obchod (15,3 percenta) a priemysel (13,4 percenta). Medziročný rast počtu MSP na Slovensku sa prejavil pozitívne vo všetkých hlavných odvetviach hospodárstva, spresňuje SBA, pričom najvyššiu dynamiku rastu vykazovalo odvetvie dopravy a informačných činností. 

Vojna mnohým zhoršila biznis

Silné negatívne vplyvy na ekonomiku, podnikateľov i celú spoločnosť v roku 2022 vláda podľa PAS nezvládala riešiť ani adekvátne s dotknutými subjektmi komunikovať. Namiesto upokojenia situácie robila v rámci opatrení presný opak. „Vnútropolitický chaos, hádky, ,znásilňovanie‘ legislatívneho procesu, hrozba ,atómoviek‘ vlani nijako neprispeli k stabilite podnikateľského prostredia,“ hodnotí pre TREND výkonný riaditeľ PAS Martin Lidaj. 

Podľa prieskumu SBA pod vplyvom vojenského konfliktu na Ukrajine zaznamenalo 16,2 percenta MSP pokles dopytu po výrobkoch a službách. Takmer desatina z nich musela obmedziť export či import tovaru. Osem percent podnikov pozastavilo investične aktivity a sedem percent stratilo obchodné kontakty.

Vysoké ceny energií mali podľa výsledkov prieskumu dosah na pokles ziskovosti pre viac ako polovicu podnikov. Tretine pre vysoké ceny energií klesli tržby a u viac ako štvrtiny sa prejavila utlmená investičná činnosť. Takmer pri pätnástich percentách firiem vysoké ceny energií ohrozili ich existenciu. Podobné skúsenosti zaznamenáva Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS).

Ako hovorí jeho prezident Ján Solík, na problémy so skokovými zmenami cien energií a na ich praktické dôsledky upozorňovali vládu už od leta 2021, keď ich v praxi začalo pociťovať veľké množstvo spoločností aj z radov malých a stredných podnikov a živnostníkov. Podnikatelia pritom nežiadali iba diskusiu, ale navrhovali konkrétne riešenia, ktoré reagovali na vývoj situácie.

„Žiaľ, opakovali sa rovnaké chyby ako počas pandémie. Opatrenia sa prijímali pomerne neskoro a firmy môžu len veľmi ťažko plánovať,“ konštatuje prezident ZPS.