Vývoj ostatných dvoch rokov viedol k tomu, že nielen tunajšie firmy museli obstáť v teste svojho finančného zdravia a zaťažkávajúcimi skúškami prešiel ich cash flow aj správa financií. Na pozadí energetickej krízy v tomto roku sa manažment nákladov stal pre ne prioritou a bude rozhodovať aj o budúcej efektívnosti a, koniec koncov, aj konkurencieschopnosti spoločností.
Možnosti správneho manažmentu a kontroly nákladov sa čoraz viac zužujú, napriek tomu firmy by o nich mali vedieť a zaoberať sa nimi podstatne viac. Vstupné náklady firiem začínajú byť pre viaceré podniky čoraz väčším tŕňom v päte. Ich výška a opodstatnenosť závisia najmä od typu priemyslu, sú odvetvia, ktoré sú energeticky omnoho náročnejšie ako iné oblasti podnikania.
Kľúčom je aktívny controlling
Každý priemysel má svoje špecifiká a každá firma by ideálne mala vedieť, v čom spočívajú náklady, ktoré majú vo svojich rukách. „Rozhoduje aj oblasť podnikania a dodávateľské väzby. Napríklad v automotive sú z veľkej časti dohodnuté podmienky, ktoré sa menia len minimálne a podľa ktorých subdodávatelia nemôžu nákladové položky natoľko obmedzovať či prispôsobovať ako pri inom odvetví či podnikaní,“ tvrdí Pavel Dvornák, direktor na oddelení consultingu v poradenskej spoločnosti PwC.
Nie všetky náklady sa dajú pretaviť vo výsledku do ceny produktu či služby. Niečo zákazník dokáže akceptovať, ale, naopak, iné náklady sa už výrobku týkať nemôžu. A práve na tento typ položiek by sa firmy mali zameriavať a „snažiť sa túto nákladovú položku aktívne ovplyvňovať a prinášať alternatívne riešenia.
Aj preto sa niektoré firmy, ktoré mali doteraz nízke marže, dostávajú do strát,“ upozorňuje P. Dvornák. Energie sa podľa neho totiž už nikdy nevrátia na úrovne minulých rokov, pretože súčasný prechod a odklon od fosílnych palív k novým formám energetiky a technológií je nákladnejší.
Zvyšovanie produktivity
Energie nie sú jediným faktorom, ktorý ovplyvní budúce nákladové základne firiem. A na tie by sa mali spoločnosti čoraz viac zameriavať. Inflácia zvyšuje a bude naďalej zvyšovať mzdové náklady, preto firmy musia zvyšovať produktivitu. Na Slovensku je inflácia vyššia než v západnej Európe, preto mzdové náklady budú na Slovensku rásť rýchlejšie než v krajinách s nižšou infláciou a tým sa bude zhoršovať konkurencieschopnosť slovenských firiem.
Jediným východiskom je zvyšovať produktivitu práce rôznymi aj netradičnými spôsobmi. Či už rozširovaním digitalizácie procesov, prípadne elimináciou procesov a činností s nízkou pridanou hodnotou pre zákazníka, alebo inovatívnym prístupom k manažmentu ľudských zdrojov. „Firmám chýba know-how a kapacity, aby dokázali tieto zmeny rýchlo realizovať,“ komentuje P. Dvornák.
Firma musí riešiť rozloženie nákladov, vyžadovať väčšiu disciplínu ľudí a lepší vnútrofiremný manažment napríklad aj na non-core procesoch. Často totiž postačuje napríklad preorganizovanie procesov a úspora nákladov pri ich spájaní. Pri znižovaní počtu zamestnancov sa musí uplatňovať systémový prístup, ktorý zvýši efektivitu činností a zruší niektoré činnosti, aby si firma dokázala udržať kvalitných zamestnancov.
Ak firma znižuje stavy zamestnancov nerozumne, len cez náklady, z krátkodobého hľadiska môže získať, ale z dlhodobého to má na ňu negatívny vplyv cez stratu know-how a neschopnosť sa z tohto procesu poučiť a zefektívniť.
Zavádzanie nových trendov je nevyhnutné a oplatí sa firmám natrvalo. Digitalizácia, automatizácia či technológie Priemyslu 4.0 sú práve o hľadaní efektívnejších procesov a nepriamo vedú k dlhodobému znižovaniu nákladov. Tieto trendy si síce vyžadujú investície, ale ich opodstatnenie vo fungovaní podnikov a firiem je čoraz viac zrejmé, a to obzvlášť pri raste cien energií a inflácie.
Rast cien naprieč všetkými kľúčovými segmentmi ekonomiky sa totiž spája aj s vyššími mzdovými požiadavkami a prevádzkovými nákladmi. Napríklad v prípade digitalizácie dokáže firma znižovať náklady už vo väčšine procesov – od prechodu k elektronickej dokumentácii cez vyhodnocovanie spotreby a nákladov až po sledovanie výkonu pracovníkov.
Napriek tomu majú tunajšie firmy s integráciou digitalizácie do vlastných štruktúr problém. Cloudové riešenia napríklad využíva len 36 percent slovenských firiem a CRM softvér stále len pätina podnikov.
Outsourcing je dvojsečný
Outsourcing pomáha znižovať náklady pri non-core činnostiach. Podľa P. Dvornáka je kľúčové, aby firmy proaktívne riadili nákladové položky podľa toho, ako sa vyvíja situácia na trhoch, a dokázali rýchlo zareagovať. Mnohé firmy majú pasívne nastavený controlling a nie aktívny, ktorý by okamžite reagoval na zmeny.
„Doba nie je jednoduchá a viac uspejú firmy, ktoré nebudú len mechanicky opakovať riešenia z predchádzajúcej krízy, táto kríza je špecifická a riešenia musia tomu zodpovedať. Dôležité bude mať nastavené interné procesy veľmi flexibilne, aby manažment mohol rýchlo a kvalifikovane reagovať na zmeny, ktoré budú vznikať.
Najlepšie šance vyťažiť z dneška majú aj spoločnosti, ktoré poskytujú špecifické produkty s pridanou hodnotou, kde môžu náklady premietať, keďže cenotvorba v niektorých segmentoch priemyslu začne hrať opäť kľúčovú úlohu,“ avizuje.
Ideálne tiež je, keď podniky dokážu fixné náklady presunúť na variabilné náklady a niektoré procesy vhodne outscourcovať. To vytvára priestor aj na horšie scenáre na trhu. Keď trh poklesne o niekoľko percent, nevytvára až taký tlak na firmu, ako keby všetky náklady niesla na pleciach sama.
„V tom však treba hľadať tú správnu rovnováhu, keďže príliš veľa outscourcingu môže viesť k odlivu know-how zo spoločnosti, čo zvyšuje riziko, že vznikne podnikom nová konkurencia,“ uzatvára P. Dvornák.