Štát sa totiž rozhodol klepnúť po prstoch tým, ktorí majú ako fyzická osoba problémy s dlhmi a neraz zakladali obchodné firmy ako na bežiacom páse.
Logika je taká, že keď niekto nevie rozumne nakladať s vlastným majetkom, zrejme to nedokáže ani pri podnikaní. Mnohé takto založené firmy potom krachovali v pomerne hojných počtoch a dlžníci zakladali ďalšie a ďalšie spoločnosti. S rovnakým výsledkom.
Obchodný zákonník má dať takýmto nepoctivcom stopku. Zaujímavý zámer, ale... Dôležité bude, aby to nebol zákon len na papieri ako mnohé iné a aby sa zabezpečila riadna vymáhateľnosť práva. A v tom má štát i justičné orgány veľké resty.
Je naivné domnievať sa, že to zásadným spôsobom niečo zmení. Bezzubá legislatíva má isté páky na takéto prípady aj dnes, ale s veľmi chabým výsledkom. Súdy i štátne orgány túto možnosť využívajú minimálne, a tak je istá miera skepticizmu mnohých odborníkov určite namieste. Aj preto nemusia byť nové legislatívne opatrenia najefektívnejšie.
Hlavným dlhodobým problémom je slabá vymáhateľnosť práva, pomalosť súdov i neochota mnohých štátnych úradov rýchlo konať. Nepomáha tomu ani to, že sa nerieši príčina, ale následok. Život pod ťarchou exekúcie býva naozaj ťažký. V mnohých prípadoch je to dôsledok nízkeho príjmu, života na úver i neodhadnutie finančných možností.
Výsledok je, že mnoho ľudí rezignovalo a odmieta oficiálne pracovať, lebo má na krku exekútora, ktorý im z príjmu strháva nemalé sumy. A tak hľadá rôzne cestičky, ako z bludného kruhu von.
Cesta však nie je zarúbaná pre všetkých. Od januára tohto roka sa zastavuje väčšina exekúcií starších ako päť rokov, v ktorých sa za posledných osemnásť mesiacov nepodarilo vymôcť viac ako pätnásť eur. Dlh len tak nezmizne, veriteľ môže podať opätovný návrh. Tí nemajetní radšej vyčkávajú, či sa to naozaj stane. Poctivci sa snažili riešiť dlhy už skôr.
