Na energetickú pomoc podnikatelia čakajú márne. Vláda má viac rečí, ako skutkov

Energetická kríza, extrémne vysoká inflácia a vojna na Ukrajine. Tieto tri najväčšie hrozby pre biznis sa ťahajú rokom 2022 a vyhliadky na zlepšenie nie sú veľmi optimistické. Problémy si uvedomuje aj Národná banka Slovenska (NBS).

„Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal v tomto roku vzrásť o 1,8 percenta, no v roku 2023 sa krajina pravdepodobne prepadne do recesie a HDP poklesne o jedno percento,“ uviedol koncom septembra 2022 guvernér NBS Peter Kažimír pri prezentácii jesennej prognózy ekonomického a menového vývoja.

NBS v budúcom roku očakáva výrazný rast inflácie na úroveň 18 percent, v rizikovom scenári na 22 percent. Situácia by sa mohla podľa P. Kažimíra zlepšovať v roku 2024, v ktorom NBS očakáva rast HDP o viac ako tri percentá. Poklesnúť by vraj mala inflácia, ktorá sa v auguste tohto roka zrýchlila na 14 percent medziročne a v júli predstavovala 13,6 percenta. 

Vláda je nečinná, biznis tým trpí

Vážnosť situácie si uvedomujú aj podnikatelia a pravidelne vyzývajú vládu Eduarda Hegera na urýchlené hľadanie vhodných riešení. „V súčasných hektických časoch zlyhal mechanizmus stanovovania cien energií na burze na základe spotových cien, uspokojivo fungujúci v predošlých rokoch, a prispel tak k neakceptovateľnému zvýšeniu cien energií,“ konštatuje vo vyhlásení Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) na čele s predsedom Petrom Mihókom.

Vysoké náklady na energie už podľa SOPK viedli k uzavretiu niektorých významných výrobných kapacít a zrejme sa vo väčšej miere budú dotýkať i malých zamestnávateľov na Slovensku. Hrozí však negatívny vplyv na nosné priemyselné kapacity prepojené so subdodávateľskými sieťami, našu krajinu teda pravdepodobne čaká rýchle zvýšenie nezamestnanosti. 

Ekonomická recesia sa dotkne aj menších a stredných firiem. „Výkonnosť malých a stredných podnikov bude v ďalšom období okrem epidemickej situácie závisieť najmä od pokračovania rastu cien nákladových vstupov a od vývoja vojnového konfliktu na Ukrajine. V súvislosti s prekonaním uvedených výziev budú musieť čeliť mnohým ťažkostiam, hlavne tie, ktoré pôsobia v energeticky náročných odvetviach,“ objasňuje pre TREND riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency Marián Letovanec.

Tieto negatívne vplyvy sa môžu podľa neho prejaviť na poklese ziskovosti firiem, obmedzení výroby, investičnej činnosti a prepúšťaní zamestnancov.

Eurofondy nemusia byť záchranou

Akú skutočnú formu pomoci bude reálne poskytovať vláda E. Hegera, nie je ani v polovici októbra jasné. Na stole sú len ústne prísľuby. Vo vzťahu k Európskej únii (EÚ) by Slovensko nemalo čakať len na jej rozhodnutie, ale pripravovať vlastné riešenia, ako to už robí väčšina členov, a zároveň vlastný prístup a návrhy s ním spojené posúvať do Bruselu, uvádza v stanovisku P. Mihók z SOPK.