Energetická drahota: dane dole, zisky distribútorov tiež, lóve od štátu – v EÚ sa skúša všeličo

Európske štáty volia rôzne spôsoby, ako zmierniť vplyv zdražovania benzínu, zemného plynu a v prípade neregulovaných cien aj elektriny na domácnosti. Francúzsko napríklad oznámilo jednorazovú nezdaniteľnú platbu 100 eur pre ľudí s príjmami nižšími ako 2 000 eur mesačne. Týka sa to 38 miliónov ľudí.

Kabinet už pritom oznámil mimoriadny dodatočný 100-eurový príspevok šiestim miliónom domácností v dôsledku chladného počasia, aby im pomohol zaplatiť dodávky energií.

Belgická vláda udržiava pevné sadzby energií pre domácnosti s nižšími príjmami a poskytuje im 80-eurovú dotáciu na energie. V Poľsku chce vláda na budúci rok vynaložiť až 1,1 miliardy eur na podporu dôchodcom a mnohodetným rodinám na zaplatenie účtov za energie. Nárok na tento príspevok má jedna z piatich domácností.

Česká vláda zrušila DPH na elektrinu a plyn na november a december a plánuje to predĺžiť na celý rok 2022, ak dostane povolenie z Bruselu.

Nemecká vláda nariadila, aby sa daň určená na podporu rozvoja obnoviteľných energií, ktorú platia všetci spotrebitelia, znížila od 1. januára takmer o polovicu. Španielsko, ktoré je pri výrobe elektriny veľmi závislé od zemného plynu, pristúpilo v lete k zníženiu DPH na elektrinu a v septembri vláda obmedzila zisky energetických spoločností.

Nárast cien energií bol jednou z hlavných tém summitu EÚ v Bruseli (na titulnej snímke). Lídri krajín vyzvali Európsku komisiu, aby preskúmala, ako fungujú trhy s plynom a elektrinou v EÚ a preskúmala špekulatívne aktivity týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS).

Cena klimatickej pasivity

Dosiahnutie nulových emisií uhlíka, čo je cieľom Parížskej dohody o zmene klímy, si podľa prieskumu medzi takzvanými klimatickými ekonómami bude vyžadovať investície do zeleného prechodu v hodnote dvoch až troch percent svetovej produkcie každý rok do roku 2050.

To je oveľa menej ako odhadované ekonomické náklady v prípade ničnerobenia.

Zdroj: TASR

Pandémia najviac ovplyvňuje prácu

Pandémia nového koronavírusu najviac negatívne ovplyvnila život Slovákov v pracovnej sfére. Túto možnosť uviedlo 42 percent respondentov prieskumu portálu Profesia a iniciatívy Open HR fórum, kým dosah na súkromie je 37 percent.

Najväčší problém pri práci počas pandémie majú s ustrážením pracovného času (41 percent), niečo menej než tretina má problém sústrediť sa na prácu a zladiť s ňou rodinu. Podobný počet vidí problém s pracovným priestorom pri práci z domu a udržiavaním kontaktu s kolegami. Online komunikácia však problémom nie je.

Digitálny obchod verzus ochrana údajov

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 sa dohodla na princípoch cezhraničného využívania údajov a digitálnom obchode. Prelomovú dohodu dosiahli ministri obchodu G7 v Londýne. Stanovuje strednú cestu medzi vysoko regulovanými režimami ochrany údajov v Európe a otvorenejším prístupom Spojených štátov.

Digitálny obchod je široko definovaný ako obchod s tovarom a službami, ktorý je buď povolený, alebo dodávaný digitálne, pričom zahŕňa činnosti od distribúcie filmov a televízie až po profesionálne služby.

Europarlament a Pandora Papers