Napriek tomu, že tempo digitálnej transformácie európskych firiem sa počas pandémie zvýšilo, mnohé slovenské firmy stále hľadajú spôsob, ako ju využiť vo svoj prospech. Prekvapivo hlavnými dôvodmi, prečo sa dodnes mnohým tunajším spoločnostiam nedarí efektívne znižovať náklady a zvyšovať kapacitu prevádzok, sú ich vlastní vrcholoví manažéri a nevôľa ľudí prijímať nevyhnutnú zmenu.
Slovenské firmy ostávajú aj na pozadí rastúcich nákladov, hrozby energetickej a ekonomickej krízy skôr konzervatívne. Napriek tomu tí, ktorí neváhajú investovať do digitalizácie vnútorných procesov, potvrdzujú, že následné úspory prekračujú tridsať percent pôvodných nákladov.
Staré metódy prestávajú fungovať
Vplyvom pandémie sa digitalizácia stala nutnosťou aj pre slovenský biznis. Je to pritom len jeden z mnohých trendov, ktorý pri správnom využití a aplikovaní v zabehnutých firemných procesoch pomôže zefektívniť a znížiť nákladovú základňu firmy. Napriek tomu tunajšie podniky razia konzervatívny prístup a zdráhajú sa meniť dlhodobo zabehnuté postupy.
„Konzervativizmus je v nás. Mnohí manažéri sú zo starej školy a digitalizácia je novým trendom, ktorý tu je nanajvýš desať rokov,“ konštatuje Ivo Doležal, vedúci partner oddelenia konzultingu v poradenskej spoločnosti PwC. Naznačuje pritom, že zastaraný biznismodel sa stáva neudržateľným a to je dôvod, prečo sa o digitalizáciu procesov čoraz viac zaujímajú firmy, ktoré podnikajú napríklad v európskom meradle.
Pre ich konkurencieschopnosť je digitalizácia nevyhnutná. Paradoxne, napríklad väčšie domáce firmy s dlhou históriou, ktoré by transformáciu potrebovali najviac, sú v digitalizácii často pomalšie než menšie slovenské firmy či startupy.
Zároveň to súvisí so samotným vývojom v Európe, kde sa cena práce v ostatnej dekáde posunula na novú úroveň, v mnohých častiach Európy sa rozdiely zotreli. „Ak firmy chcú zostať konkurencieschopné a udržať si výhodu oproti iným trhom, musia hľadať iné riešenia,“ apeluje I. Doležal.
Zmena sa začína v ľuďoch
Firmám dnes preto partner PwC I. Doležal radí čoraz viac vnímať cenu práce ako kľúčový faktor digitalizácie. Pre rastúcu cenu práce ľudí už viaceré prípady tunajších firiem potvrdili, že je efektívnejšie procesy zjednodušovať vďaka digitalizácii či automatizácii. „V súčasnosti čoraz viac do seba začínajú zapadať jednotlivé časti mozaiky.
Napríklad pre vyššiu cenu práce sa zlacňujú niektoré technológie. Ich masové využitie v každodennom firemnom živote a vo výrobe následne vedie k zlacneniu digitálnej transformácie,“ myslí si I. Doležal. A práve digitalizácia dokáže firme ušetriť často až tridsať percent nákladov na prevádzku. Z hľadiska nákladovej efektivity sa to inak a lepšie robiť nedá.
Navyše digitálna transformácia môže byť postupná a spočiatku zavádzaná len v detailoch. Nemusí sa nutne zmeniť celý biznismodel spoločnosti. To však podľa partnera PwC vyžaduje nové zručnosti a schopnosti vo firme, vďaka ktorým dokáže komplexný proces digitálnej premeny zvládnuť. Potrebná zmena totiž nespočíva len na pleciach manažérov. Je nevyhnutné, aby nové metódy pozitívne prijali všetci pracovníci vo firme, a teda záleží aj na ich vôli rekvalifikovať sa či učiť sa nové veci a postupy.
„Existuje mnoho príkladov firiem, v ktorých je implementácia dôležitejšia než samotné rozhodnutie a stratégia,“ vysvetľuje I. Doležal. Podľa neho je kľúčová zmena prevádzkového procesu, myslenia ľudí a často kultúry spoločnosti. Zavedenie samotných technológií je následne už len doplnok zmeny.
„V mnohom sa musí zmeniť logika zamestnancov, keď sa implikuje digitalizácia. Každý človek si musí takpovediac osvojiť nové postupy a učiť sa konať aj samostatne. A to sa týka aj výroby pri predpovedaní budúcich objemov výroby či plánovaní. Firma a zamestnanci si zmenu musia osvojiť a vedieť ju naplno využívať,“ apeluje topmanažér, pričom dodáva, že o tejto forme transformácie treba premýšľať komplexne.
Banky sa otvárajú firmám
Príčina spomalenej digitalizácie vo firmách na Slovensku spočíva aj vo vynechaní či v podcenení dôležitej fázy procesu, ktorou je zapojenie zamestnancov na všetkých úrovniach organizácie. Hoci sa digitálna transformácia organizácie opiera o technológie a automatizáciu, pre jej úspech hrá kľúčovú úlohu zvládnutie ľudského faktora takejto zmeny.
Zamestnanci na rôznych pozíciách sa prirodzene obávajú zmeny, ktorá by mohla ohroziť ich postavenie a narušiť komfort vo firme. Niektorí zamestnanci majú tendenciu považovať sa za odborníkov s jedinou kvalifikáciou. Živia tým svoju obavu, že ak ich prácu zvládne počítač alebo stroj, stratia kredibilitu a hodnotu pre firmu. Z toho môžu prameniť aj obavy o udržanie pracovného miesta.
Dôležitý je preto ľudský aspekt digitálnej transformácie, ktorého súčasťou je aj otvorená komunikácia. Ľudia sa musia naučiť s novými technológiami pracovať a tým potvrdiť opodstatnenie svojho pôsobenia vo firme.
Zmeny v pracovných postupoch, ktoré nevyhnutne priniesla globálna pandémia počas posledných dvoch rokov, zdynamizovali digitálny prerod vnútorného fungovania firiem. Zamestnanci na všetkých úrovniach boli donútení vyskúšať nové automatizované a digitalizované postupy. Novým štandardom sa stala práca z domu a flexibilná elektronická komunikácia v pracovných tímoch. Mnohé firmy aj vďaka týmto zmenám pochopili, že digitalizované procesy fungujú efektívnejšie. Nové formy boli nútené nájsť aj výrobné podniky.
„Mnohé firmy vďaka tomu zistili, že na digitalizáciu nemajú napríklad potrebnú infraštruktúru a že musia zmeniť myšlienkové nastavenie manažérov a pracovníkov. Kľúčové však je, že firmy sa začínajú viac sústreďovať na dáta a pracujú analytickejšie, robia premyslenejšie rozhodnutia a efektívnejšie plánujú. Nejde teda len o samotné technológie a nákup softvéru či robota, ale o zmenu prístupu k samotnému podnikaniu,“ pripomína I. Doležal.
Dodáva, že investície do digitálnej transformácie pribúdajú a pozitívny ohlas na tento typ investícií majú aj banky. Takéto nastavenie bankového sektora firmám uľahčuje získanie prostriedkov na realizáciu investícií do digitálnej transformácie.
Investícia do budúcnosti
Plynulú digitalizáciu a prechod na nové technológie môžu firme mariť aj externé faktory. Spoločnosti s klientelou, ktorá digitálne technológie vo veľkej miere nevyužíva, zrazu stoja pred zdanlivo neriešiteľnou výzvou, ako poňať a zvládnuť takúto transformáciu na oboch stranách biznisu. Prirodzenou potrebou firiem je popri zefektívnení vnútorného fungovania a udržiavania konkurenčnej výhody udržiavať si aj priazeň zákazníkov.
Podľa I. Doležala sa čoraz viac stierajú rozdiely v konkurencieschopnosti podnikov a firiem. Vyrovnáva sa totiž cena práce a v západných korporáciách sa viac implementujú lacnejšie technológie. „Export sa dnes cieli primárne na trhy, ako sú Spojené štáty či Nemecko, kde je obrovský dopyt, ale to vysáva z tunajších regiónov a podnikov akékoľvek zdroje a kapacity, pričom nemecká firma si dokáže rovnaké výrobné procesy častejšie zabezpečiť sama, keďže cena práce je u nás drahšia ako pred dekádou a automatizované technológie násobne lacnejšie,“ potvrdzuje partner PwC.
Aj to vedie k tomu, že vzhľadom na budúce roky a konkurencieschopnosť tunajších firiem oproti západoeurópskym podnikom treba zvyšovať investície do digitálnej transformácie, hoci firma je nútená znižovať náklady inde. Pri dobre zvládnutej -transformácii však firma oveľa rýchlejšie nákladovú základňu vyrovná a začne získavať, uzatvára I. Doležal.
- Čo je digitálna transformácia
- Digitálna transformácia neznamená, že procesy, ktoré doteraz boli na papieri, sa presunú do počítača či smartfónu. Digitálna transformácia prostredníctvom využitia moderných technológií pomáha firmám robiť veci inak, pracovať efektívnejšie, rýchlejšie a otvára nové obchodné možnosti. V mnohých prípadoch softvér napríklad sám poradí najlepší časový harmonogram denných činností, čo je výhoda najmä pri opakujúcich sa, rutinných činnostiach vo výrobe či v správe budov. Digitalizácia dokáže firme ušetriť často až 30 percent nákladov na prevádzku a podľa rôznych štúdií by firma mala ročne investovať do transformácie biznisu približne štyri až desať percent z obratu v závislosti od odvetvia.
Ďalšie dôležité správy
