Jedným z hlavných dôvodov tejto reality sú predsudky, sexuálna diskriminácia, nižší podiel dievčat študujúcich IT na vysokých školách, ale aj vnútorné bariéry a strach dievčat venovať sa oblasti, ktorá je dlhodobo považovaná za mužskú parketu. To, že stereotypy stále nevymizli, dokazuje prípad softvérového inžiniera Jamesa Damora zo spoločnosti Google, ktorý vlani napísal, že ženy nemajú predpoklady pracovať v IT.
„Rozdielne biologické predpoklady mužov a žien sčasti vysvetľujú, prečo nie sú ženy rovno zastúpené v oblasti technológií a vedení firiem. Snaha o rovnaké zastúpenie je neférová a zlá pre biznis,“ povedal.
Ítečkár nemusí byť introvert
Kde došlo k vzniku stereotypu, v ktorom si spoločnosť namýšľa, že programovanie a vývoj nových technológií patrí len do rúk mužov? Nie je to špecifikum Slovenska, ale celého sveta. V Silicon Valley sa táto otázka rieši už niekoľko rokov. Kľúčové boli 60. a 70. roky minulého storočia, keď sa technológie zdokonaľovali a firmy začali zháňať šikovných programátorov.
Americká firma System Development Corporation si najala dvoch psychológov, Williama Cannoma a Dallisa Perryho, ktorí zostavili osobnostný test. Ten mal odhaliť predpoklady dobrého programátora. Lenže psychológovia sa rozhodli zostaviť test z odpovedí na základe vzorky 1 600 ľudí, z toho bolo len 186 žien.
Na základe dotazníka logicky zistili, že ľudia, ktorí majú radi hádanky, techniku a matematiku, majú potenciál byť dobrými kódermi. Lenže druhá časť dotazníka prišla s oveľa zaujímavejšími závermi: dobrými kódermi by mali byť aj ľudia, ktorí nemajú radi osobný kontakt, spoluprácu a majú asociálne cítenie. Fajčia, zdajú sa nevrlí a sú introverti. Ich teória, v ktorej bolo len maličké zastúpenie žien, začala žiť vlastným životom.
Test osobnosti sa rozšíril do celého sveta – od firiem až po školy. Už na školách tak dievčatám konzultanti odporúčali, aby si vybrali iný odbor ako informatika, a to nie na základe ich talentu či záujmov, ale na základe pochybného testovania, ktorý vryl do spoločnosti prvé predsudky. To znamená, že firmy začali cielene najímali „asociálnych kockáčov“ a v tejto sorte ľudí mali zastúpenie v drvivej väčšine práve muži. Nevrlé vystupovanie a jednotvárne oblečenie sa začalo od informatikov očakávať.
Ženy by mali byť otvorené možnostiam
Lenže stereotyp, že muži introverti sú lepší ako ženy, je mylný. Výskum North Carolina State University a Cal Polytech State University porovnal „kóderské“ práce žien a mužov a dal ich porovnať profesionálom z odboru, aby vybrali, ktoré sú lepšie. Výskum potvrdil, že pokiaľ nebolo v prieskume uvedené pohlavie autora, produkty programátoriek boli žiadanejšie než tie, s ktorými prišli muži programátori. Dôležitý je zmysel pre detail a v momente, keď sa tvorí akýkoľvek komerčný produkt, hodí sa aj dávka empatie a dizajnu. Toto všetko sú kvality, ktorými žena prirodzene oplýva.
Zuzana Čechovská, ktorá v čase nášho rozhovoru bola v deviatom mesiaci tehotenstva, je typickým príkladom ženy, ktorá sa dokázala svojou šikovnosťou presadiť v digitálnom svete, ktorý ovládajú muži. Síce je momentálne na materskej dovolenke, ešte pred pár týždňami viedla tím programátorov vo svojej firme Smart Vikings. Priznáva, že riadenie firmy programátorov nie je ľahké – len platy sú v tejto oblasti „šialene vysoké“, a preto firma musí najprv na ne zarobiť.
Zuzana Čechovská Zdroj: Maňo Štrauch
Jej spoločnosť kvôli materským povinnostiam nedávno sfúzovala s firmou Principio MSD a zameriava sa na tvorbu webových a mobilných aplikácií na mieru zákazníka. Venuje sa aj fenoménu IoT (Internet vecí), čo je prepájanie kusov nábytku s inteligentným softvérom. Výsledkom je Smart Mirror, čo je inteligentné zrkadlo, ktoré napríklad zobrazí, aké vás čaká počasie.
Z. Čechovská pôvodom z Humenného je zaujímavý a sympatický typ človeka s bohatou kariérou. Keď začne nadšene rozprávať, tok jej myšlienok ťažko zastaviť. Považuje sa za „ukecanú“ babu, ktorá miluje ľudí. Vo svojej štvrti, kde býva, organizuje takzvané ulicovice. V parku s manželom, ktorý je mimochodom softvérový inžinier, privíta desiatky susedov, s ktorými klebetia a vytvárajú tak komunitu. Jej otvorenosť novým veciam a ľuďom jej pomohla aj v podnikaní.
Ešte v roku 2009 spoluzaložila firmu Smart Page, ktorá sa venovala digitálnym službám pre reklamné agentúry, neskôr stála za vznikom reklamnej agentúry This is Loco. Do technickej brandže zabŕdla aj tým, že pracovala v strojárstve ako obchodníčka. „Prišla som ako prvá žena do tohto biznisu a bolo zaujímavé, že túto taktiku uplatnili viac či menej úspešne aj konkurenčné firmy,“ vraví so smiechom. Priznáva, že nemá technické ani technologické vzdelanie, ale technológií sa nikdy nezľakla.
„Už sa im venujem desať rokov. Keď firmu tvorili len dvaja ľudia, musela som pochopiť, ako fungujú technológie a aké sú ich možnosti a nemožnosti. Tým, že sme mali klientov z kreatívneho biznisu, ja som bola tá osoba, ktorá sa im snažila vysvetliť podstatu našich riešení, aby boli online produkty použiteľné v online svete,“ približuje svoju prácu.
Nebolo to zo začiatku jednoduché a v IT ovládanom mužmi sa stretla s prirodzenými predsudkami a nedôverou. „Nedá sa povedať, že by to bolo niečo, čo by ma demotivovalo a odradilo. Predsudky prichádzajú zvyčajne hneď na začiatku, ale je potrebné ukázať, že ste človek na správnom mieste. Ukázať, že máte čo povedať. V skutočnosti záleží len na odbornosti, osobnosti a prístupe. Nie na pohlaví,“ vysvetľuje.
Zuzana Čechovská Zdroj: Maňo Štrauch
Priznáva, že nájsť ženu do IT tímu je mimoriadne náročné, ale s pár ženami spolupracovala. Boli podľa nej výnimočne šikovné a talentované. „Sú také dobré, že odchádzali na lepšie miesta. Mali sme tu programátorku, ktorá odišla do Berlína na stáž a ostala tam.“ Dodáva, že predsudky neexistujú len v spoločnosti, ale aj v ženách samotných. Ženy majú aj voči sebe predsudky a samy sa presviedčajú, že toto nie je pre nich. Aj preto si podľa nej primárne tieto technologické odbory nevyberajú.
