To sú osemvalcové hodnoty vyšších kubatúr, pritom kombinovaná priemerná spotreba 5,7 l/100 km vyzerá aj na podmienky optimizmu laboratórneho merania ako z ríše snov. Tak si hovorím, že lepšie raz vyskúšať, ako stokrát počuť, a ponuku prijímam.
Čo sa páči a čo nemusím
Keď nasadám do korábu za 150-tisíc eur, snažím sa vytvoriť si obranný mechanizmus voči dojmotvorným drobnostiam majstrov typu ôsmich aróm parfumu značky Annabelle Kanzow-Coffinet, keď mi aj tak najviac imponuje vôňa nového auta a pravej kože.
Nevšímam si x odtieňov ambientneho osvetlenia, keď si myslím, že k BMW aj tak najviac pasuje modrá. Nezaujíma ma gýčovitý svit reproduktorov Bowers & Wilkins Diamond Surround Sound, zato ich velebím za čisté tóny, ktorým netreba pomáhať pridávaním basov ani výšok.
Skúšam aj ovládanie gestami. Otáčam prstom voči displeju infotainmentu. Hlasitosť produkcie sa zvyšuje, potom neviem prečo prestane a znova funguje. Asi si musím vytríbiť gestá, radšej však počkám, kým Bavori systém zdokonalia. Ak dvíham vztýčený palec hore, potom v prvom rade za skvelé predné sedadlá, ktoré sa dajú elektricky doladiť do komfortnej alebo aj pevne zvierajúcej športovej pozície.
Zdroj: BMW
Páči sa mi tiež, že môžem voliť jazdný mód od ekonomického až po športový bez podpory pritipreklzového systému. Skvelé je, že v závislosti od zvoleného módu sa mení nielen reakcia motora, radenie prevodovky a vláčnosť pneumatického pruženia, ale aj vzhľad elektronického prístrojového štítu. Je pritom poučné vidieť, ako sa okamžitá spotreba pohybuje okolo priemernej, zaujímavá je tiež informácia, ako sa predĺžil dojazd len preto, že využívam ekonomický režim.
Len škoda, že tvorcovia auta si asi myslia, že počas jazdy v EcoPro je otáčkomer zbytočný. Nie je. Mohli ho aspoň zakomponovať do Head-up displeja, ktorý (medzi nami) prestávam vidieť v momente, ako si nasadím polarizačné slnečné okuliare. Špičkové vyhotovenie systému iDrive aj s dotykovou obrazovkou nemá chybu. Len tá dotyková obrazovka je mi trochu zbytočná, lebo v BMW som si už zvykol využívať ovládaciu ružicu so satelitnými spínačmi. Menej viaže pozornosť, je to spoľahlivejší a tým aj bezpečnejší systém. K dobrému pocitu prispieva pohľad na bezchybne vypracované detaily interiéru a dotyk s fajnovými drevenými obkladmi, pozinkovanými a porcelánovými spínačmi.
Neuveriteľné
Štyrmi turbami prepĺňaný vznetový trojliter sa medzi sériovo vyrábanými šesťvalcami vyníma ako exot svojou zložitou konštrukciou a hlavne výkonom. Pritom akusticky sa pri voľnobehu prejavuje celkom diskrétne, nech sa už postavím pred jeho prednú kapotu alebo za výfuk. Keď za mnou zaklapnú dvere vodiča, nepočujem takmer nič, nie náhodou som ho zo dvakrát zabudol pred vystúpením vypnúť a potom som sa čudoval, prečo sa auto nedá zamknúť.
Už som písal, že v niektorých menších BMW ekonomický režim až príliš škrtí výkon. Tu taký pocit nemám. BMW 750d ho má aj v EcoPro na rozdávanie, a to má na tachometri sotva tisíc kilometrov. Zároveň ľutujem, že som ho nedostal viac zabehnutý z obavy, že nameraná spotreba bude neobjektívne vysoká.
Poviem vám, je to na porážku, udržiavať výkonné auto stavané na nemecké diaľnice v hraniciach slovenských rýchlostných limitov. Piesty sa lenivo otáčajú ako v zaoceánskom parníku, pritom motor sotva počuteľne pradie a po ubratí plynu padá do ešte nižších voľnobežných otáčok. V očiach tých, čo ma predbiehajú, čítam: „Starec – toho auta je pre teba večná škoda.“
Výsledok však stojí za to. Na konci 100 km okruhu palubný počítač hlási priemerných 6,6 l/100 km. Keď načriem do histórie TREND testov, vidím napríklad, že rovnaký okruh som absolvoval so štvorvalcovým BMW 520d Touring (135 kW/184 k) za 6,1 l. Len pollitrový rozdiel? Neuveriteľné.
Zdroj: BMW
