Austrália chce zmeniť ekonomiku, tvrdý prístup k migrantom však nie

Sokolovňa pri Sydney vznikala v polovici sedemdesiatych rokov ešte ako československá. Čechov a Slovákov tam však dnes už veľa nenájdete, pretože prvé dve veľké vlny emigrácie sa pominuli – jedna po roku 1948 a druhá po sovietskej okupácii po auguste 1968. Slováci sa však vo väčšej miere do Austrálie vysťahovali už po roku 1928, keď imigráciu obmedzili Spojené štáty, kam dovtedy mierili vo veľkom. 

V Austrálii v súčasnosti podľa niektorých údajov žije až 15-tisíc Slovákov, Čechov asi dvojnásobok. Slováci sú však čiastočne nielen z niekdajšieho Československa, ale aj z juhoslovanskej Vojvodiny, odkiaľ prichádzali do Austrálie hlavne v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Napriek tomu, že dnes dominuje v aktívnej emigrantskej komunite hlavne skupina tých najmladších, v sokolovni v Sydney, ktorá je neformálnym centrom celej austrálskej česko-slovenskej komunity, sa spolu zišli mnohí Česi a Slováci. Takže okrem češtiny tam chvíľami začujete aj slovenčinu. „Máme k sebe aj v Austrálii blízko, a keď som sa dozvedela, že príde český minister Jan Lipavský, ktorý je mi veľmi sympatický, neváhala som,“ hovorí po slovensky sympatická tridsiatnička.

Mladí krajania sú evidentne dobre informovaní o dianí v strednej Európe, pretože jedna otázka počas krátkej besedy smerovala k fungovaniu Vyšehradskej štvorky a politike slovenskej vlády vo vzťahu k Ukrajine. „Má taká V4 s Ficom a Orbánom vôbec zmysel? Má zmysel sa s nimi ešte baviť?“ pýtal sa J. Lipavského intelektuálne vyzerajúci tridsiatnik. Pre krajanov, českých i slovenských, je správanie súčasnej slovenskej vlády nepochopiteľné. Austrália, hoci je od Ukrajiny vzdialená vyše pol planéty, jej už poskytla pomoc vo výške takmer miliardy austrálskych dolárov, teda asi sedemsto miliónov eur, a to vrátane zbraní, a prijala aj ukrajinských utečencov. Má to veľkú podporu austrálskej verejnosti, hlavne vzhľadom na možné nebezpečenstvo od Číny. Peking viedol v minulých rokoch proti Austrálii obchodnú vojnu. Austrália aj preto berie spoluprácu demokratických krajín a ich spoločnú podporu Ukrajine ako zásadnú otázku bezpečnosti aj vlastného prežitia.

Prisťahovalcom bývala otvorená

V sokolovni, kde sa podával aj vynikajúci guláš, tento bol však z mäsa premnožených, a preto hojne lovených kengúr, boli okrem novodobých prisťahovalcov a ľudí z druhej a tretej generácie imigrantov aj poslední austrálski Čechoslováci. Elegantná osemdesiatnička Iva Austerová reprezentovala na olympiáde v Mexiku v roku 1968 Československo. S manželom sa rozhodli odísť pre augustovú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. „Keď sme sem v roku 1969 prišli, veľmi veľa tu toho nebolo, veľa vecí sa tu kúpiť nedalo, mnoho ich vôbec neexistovalo. Bolo to také jednoduché,“ hovorí Iva Austerová, ktorá v Mexiku ešte pod dievčenským menom Iva Vávrová skončila na piatom mieste v kanoistike. „Vtedy o mňa písali ako o sklamaní,“ usmeje sa. „Požiadali sme USA, Kanadu a Austráliu o azyl a odtiaľto to prišlo najskôr,“ hovorí, ako sa do krajiny dostali.

Austrália bola vtedy podľa jej slov k európskym prisťahovalcom otvorená a ústretová. A to napriek tomu, že napríklad ona musela chodiť na angličtinu a doplniť si kvalifikáciu. „Ale dostali sme bývanie a podporu už na začiatku, bolo to fajn a boli k nám milí,“ spomína. S občianstvom to však také jednoduché nebolo. Pani Austerová začala v Austrálii po čase znovu pretekať, kvalifikovala sa aj na olympiádu do Mníchova. „Nemala som však austrálske občianstvo, tak-že smola,“ dodáva.

Doštudovala, stala sa z nej učiteľka telocviku, s manželom sa im v Sydney naplnil austrálsky sen a od roku 1989 chodí do vlasti. „Teraz je to už len Česko,“ dodáva s horkým úsmevom. Ako mnoho krajanov staršej generácie z vývoja Austrálie nie je nadšená. „Sťahuje sa sem príliš veľa Ázijčanov, hlavne Číňanov. Majú veľa peňazí, preplácajú Austrálčanov a skupujú to tu,“ hovorí jedna z posledných Čechosloveniek v Austrálii.

Peniaze nie sú na prvom mieste