Istý čas to vyzeralo, že fabriku Bratislavských automobilových závodov (BAZ) v mestskej časti Devínska Nová Ves získa americká automobilka General Motors (GM). Nemecký Volkswagen a francúzsky Renault sa totiž sústredili na akvizíciu českej Škody Auto. Aj preto GM získal od slovenskej vlády na určitý čas exkluzívne práva na ďalšie rokovanie.
Ako však v knihe Od tankov k Touaregom spomína zakladateľ moderného automobilového priemyslu na Slovensku Jozef Uhrík, rokovania s Američanmi boli extrémne náročné. „Požiadavky, ktoré voči nám uplatňoval General Motors, boli v tom čase pre nás ťažko prijateľné. Prišli s relatívne veľkým projektom na vybudovanie výroby prevodoviek, dvesto- až tristotisíc kusov ročne, čo si vyžadovalo veľké investičné prostriedky. Požadovali na to značnú sumu subvencie zo strany slovenskej vlády. V období transformácie sme na to finančné prostriedky jednoducho nemali,“ spomína J. Uhrík.
Udelenie exkluzivity na rokovanie pre General Motors však rozhýbalo Volkswagen, ktorý nakoniec bratislavský závod získal. V jeho prospech rozhodlo, že Bratislave prisľúbil aj finálnu produkciu vozidiel, výrobu prevodoviek, ako aj možnosť zorganizovať okolo fabriky sieť subdodávateľov. Aj keď tu americká automobilka nakoniec finálnu výrobu neumiestnila, množstvo amerických dodávateľov využilo expanziu automobilového priemyslu nielen u nás, ale v celom regióne a etablovali sa v dodávateľských reťazcoch finálnych producentov.
Obchod rastie
V súčasnosti na Slovensku pôsobí viac ako 120 amerických spoločností. Zamestnávajú necelých 50-tisíc ľudí a sú prítomné vo všetkých významných sektoroch domácej ekonomiky. Objem priamych zahraničných investícií z USA sa k roku 2015 vyšplhal celkovo na 4,6 miliardy dolárov, keď len za uplynulý rok dosiahli investície z tejto krajiny objem 570 miliónov dolárov. Tento údaj však skresľuje fakt, že viacero amerických firiem na Slovensku podniká cez svoje pobočky – najčastejšie so sídlom v Holandsku. Vzájomný obchod medzi SR a Spojenými štátmi dosiahol v roku 2015 celkový objem necelé dve miliardy eur. USA tak patrí štrnásta priečka medzi najväčšími obchodnými partnermi Slovenska.
V roku 2015 sa na Slovensko importoval z USA tovar a služby v celkovej hodnote 740,1 milióna eur, čo predstavuje 1,1-percentný podiel z celkového importu. V uplynulom roku sa zo Slovenska exportoval do USA tovar a služby v celkovej hodnote 1,5 miliardy eur, čo je z celkového exportu zo Slovenska podiel 2,2 percenta.
Hlavným exportným artiklom sú SUV modely značiek Audi, Volkswagen a Porsche vyrábané v bratislavskom závode nemeckej automobilky Volkswagen. Americký trh je totiž po Nemecku druhou najväčšou exportnou destináciou fabriky. S príchodom štvrtej automobilky Jaguar Land Rover môže tento ukazovateľ ďalej rásť, keďže nitriansky závod má produkovať vozidlá pre celý svet, pričom USA je pre britsko-indickú spoločnosť kľúčovým trhom.
Pevne zakotvení v automotive
Je to práve automobilový priemysel, kde sa americké spoločnosti pevne usídlili a významne investujú. K najvýznamnejším investorom dlhodobo patril koncern Johnson Controls. Ten však koncom minulého roka odčlenil celý svoj automotive biznis do samostatnej spoločnosti Adient. Firma pod seba prevzala všetkých šesť výrobných fabrík vrátane bratislavského centra podnikových služieb a technologického centra v Trenčíne. Táto americká spoločnosť pritom bola jednou z prvých, ktorá na Slovensku okrem montáže investovala aj do vývoja.
Trenčianske centrum vzniklo pred trinástimi rokmi a od začiatku bolo zamerané výhradne na vývoj sedadiel pre automobilky. Z pôvodných necelých dvoch stoviek ľudí sa rozrástlo na súčasných viac ako štyristo. Celkovo Adient na Slovensku zamestnáva viac ako štyritisíc ľudí. Jeho súčasťou je aj podiel v joint venture podniku Yanfeng Automotive Interiors (YFAI), ktorý sa zameriava na výrobu interiérových komponentov pre automobily.
Pod YFAI prešiel výrobný závod v Námestove, bizniscentrum v Bratislave, ako aj časť zamestnancov trenčianskeho technologického centra. Samotný Johnson Controls si tak na Slovensku ponechal vlastné centrum podnikových služieb a činnosti spadajúce pod segment správy budov.
Medzi ďalších významných automotive investorov patrí námestovský Visteon, ktorý vyrába a testuje prístrojové dosky. Producent sedadiel Lear zamestnáva v dvojici závodov v Prešove a vo Voderadoch takmer 1 200 ľudí. Firma nedávno získala zákazku na kompletizáciu sedadiel pre Jaguar Land Rover, kvôli čomu rozšíri fabriku vo Voderadoch a prijme štyristo nových pracovníkov. V priemyselnom parku v Lozorne pôsobí aj výrobca strešných systémov pre automobilky Inteva Products, ktorý zamestnáva už viac ako tisíc ľudí.
Je to práve automobilový priemysel, kde sa americké spoločnosti pevne usídlili a významne investujú
V rovnakom parku produkuje interiérové obklady do vozidiel spoločnosť IAC Group. Skupinu založil pred viac ako desiatimi rokmi súčasný minister obchodu USA Wilbur Ross. Dnes má firma len v Európe 26 pobočiek a v Lozorne zamestnáva viac ako osemsto ľudí.
Silným investorom je aj koncern Honeywell, ktorý má na Slovensku zastúpenie takmer všetkých svojich divízií. Najvýznamnejšou je prešovský závod na výrobu turbodúchadiel, ktorý dáva prácu poltisícke ľudí a kontinuálne rastie. Od svojho príchodu pred šiestimi rokmi firma rozširovala kapacity na takmer dvojnásobok.
Košická oceľ bez Američanov
Najväčšou a z hľadiska vplyvu aj najvýznamnejšou americkou firmou na Slovensku je košická fabrika oceliarskeho gigantu U.S. Steel. Firma je s tržbami presahujúcimi dve miliardy eur a viac ako desaťtisíc zamestnancami neoddeliteľnou súčasťou celého východoslovenského regiónu.
U.S. Steel kúpil hutnícky biznis vtedajších Východoslovenských železiarní Košice na prelome milénia za 60 miliónov dolárov. Zároveň na seba prebral dlhy voči veriteľským bankám z éry Rezešovho manažmentu vo výške 325 miliónov dolárov, ako aj dlhy voči štátu za 15 miliónov dolárov. Američania ďalej sľúbili, že akcionárom VSŽ do roku 2003 vyplatia 25 až 75 miliónov dolárov a do rozvoja košickej fabriky investujú 700 miliónov dolárov. Napokon – i v dôsledku prepadu kurzu dolára – preinvestovali takmer dvojnásobok.
Američania košickú oceliareň zachránili pred krachom, kam ju po divokej privatizácii dostali bývalí vlastníci napojení na vládnucu stranu HZDS Vladimíra Mečiara. Američania zmenili nielen biznis model podniku, ale priniesli do regiónu aj novú firemnú kultúru, investície do športu, kultúry, vzdelávania či sociálnych programov. No U.S. Steel postupne prestal do fabriky investovať a po predaji sesterskej oceliarne v Srbsku sa pred piatimi rokmi objavili prvé správy o možnom predaji aj tej slovenskej. Ako favoriti sa vtedy spomínali ruský Evraz a ukrajinský Metinvest. Odchodu Američanov z Košíc zabránilo podpísanie memoranda so slovenskou vládou, ktorá sa v ňom zaviazala poskytnúť U.S. Steelu priamu aj nepriamu pomoc najmä v súvislosti s nevyhnutnými investíciami do ekologizácie.
Koncom minulého roka sa začali opäť šíriť správy o možnom predaji košickej fabriky. Tentoraz majú byť k jej kúpe najbližšie Číňania z oceliarskej skupiny He Steel, ktorí pred dvoma rokmi získali aj srbskú fabriku. Investičný dlh košickej oceliarne sa medzičasom vyšplhal na miliardu eur, čo má z následok, že fabrika nedokáže konkurovať iným oceliarňam najmä v segmente vysokokvalitnej ocele pre automobilový priemysel.
Whirlpool v Poprade
Významným americkým investorom je aj popradský výrobca práčok Whirlpool Slovakia. Americký gigant Whirlpool Corporation bol medzi prvými zahraničnými firmami, ktoré po roku 1989 prišli na Slovensko. V Poprade si založil pobočku v roku 1992. Využil miestnu tradíciu na výrobu „tatramatiek“ a vďaka kvalitnej a v porovnaní so západnou Európou lacnejšej pracovnej sile i vysokej produktivite práce závod rýchlo rástol. Po desiatich rokoch vyrábal 1,5 milióna práčok ročne a zamestnával šesťsto ľudí.
V súčasnosti pracuje vo fabrike tisíctristo zamestnancov a jej tržby presahujú hranicu tristotisíc eur. V okolí závodu vyrástli haly dodávateľských firiem zamestnávajúcich odhadom ďalších tritisíc ľudí. Samotná fabrika patrí k lídrom v oblasti štíhlej výroby.
Pod Whirlpool patrí aj brazílsky producent kompresorov Embraco, ktorý má v Spišskej Novej Vsi okrem výroby aj vlastné technologické centrum na vývoj komerčných chladiarenských kompresorov. Slovenskí vývojári toto centrum získali vďaka zdravej drzosti, keď ich už nebavilo len zlepšovať existujúce produkty a na vlastnú päsť sa pustili do vývoja nového kompresora. Keď ho ukázali v centrále, po prvotnom šoku vedenie odsúhlasilo jeho výrobu a nalialo 2,5 milióna eur aj do vybudovania samostatného vývojového centra.
Položili základy sektora
Americké spoločnosti stáli pri zrode segmentu centier podnikových služieb.
Boli to práve americké nadnárodné giganty ako Dell, IBM či AT&T, ktoré priviedol tlak na ziskovosť a zvyšovanie efektívnosti k centralizácii aktivít do lokalít mimo ich centier. Po prelome milénia začali koncerny na Slovensku zakladať svoje prvé centrá, kde sa však spočiatku zameriavali len na základné činnosti. Išlo o jednoduché transakčné aktivity ako zúčtovanie faktúr, nahadzovanie objednávok do systému alebo telefonickú podporu pre zákazníkov. Aj keď dnes ešte stále veľa ľudí vníma centrá podnikových služieb ako obyčajné call centrá, ich aktivity sa za viac ako pätnásť rokov posunuli smerom k sofistikovanejším činnostiam a ich vplyv na ekonomiku významne narástol. V súčasnosti zamestnávajú viac ako tridsaťtisíc ľudí, každý rok vytvoria tisícky nových pracovných miest a priemerné platy sú dvojnásobné oproti priemeru hospodárstva. Do štátnej kasy odvádzajú centrá na daniach a odvodoch ročne viac ako tristo miliónov eur.
Kým jednoduché aktivity zo Slovenska postupne odišli do lacnejších krajín, tu sa koncentrujú činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Sú to Big Data, modely na predikciu správania a prevencie alebo kybernetická bezpečnosť. Pri finančných centrách ide zase o predikovanie hotovostných tokov, transferové oceňovanie, medzinárodné účtovné štandardy či tvorbu komplexných reportov.
Priekopníkmi boli práve americké spoločnosti na čele s výrobcom hardvéru Dell, ktorý otvoril svoje centrum v Bratislave už v roku 2002. Nasledovalo IBM či AT&T. Dnes majú svoje centrá v hlavnom meste aj Adient, Johnson Controls, Enterprise Services Slovakia (bývalé HP), Mondelez Slovakia, First Data, Accenture či Amazon.
Vzhľadom na saturáciu centrami v hlavnom meste otvárajú firmy svoje pobočky aj inde. Najmä v Košiciach, kde je dostatok jazykovo vybavených absolventov vysokých škôl a zároveň je toto druhé najväčšie mesto krajiny aj dostatočne atraktívne na prilákanie zahraničných expertov.
Ďalším trendom je otváranie centier podnikových služieb ako doplnok k už existujúcim výrobným závodom. Embraco takto otvorilo predvlani svoje centrum v Košiciach. To ešte významnejšie ukotvuje fabriky na Slovensku a zároveň zvýrazňuje ich význam v rámci materských koncernov. Príkladom je príbeh spoločnosti ON Semiconductor. Firma mala v Piešťanoch závod na výrobu polovodičov. Potom otvorila v meste aj servisné centrum a neskôr dokonca pridala v Bratislave aj výskumné centrum. Aj keď ON Semiconductor piešťanskú fabriku nakoniec presťahoval do Ázie, servisné aj výskumné centrum tu ostali.
Problémom centier je prudký rast činností spojený so zvyšovaním odbornosti. Na tieto nové miesta už nestačia absolventi, potrebujú aj odborníkov, ktorých je na trhu nedostatok. Vyškolenie nových zamestnancov je zase finančne nákladné a konkurenčný boj tlačí na rast miezd a s ňou aj na fluktuáciu. Slovenské centrá tak stoja pred dilemou, ako prilákať nových ľudí a zároveň zostať atraktívnou destináciou pre nové projekty z centrál materských korporácií, kde sa len s nevôľou pozerajú na rast mzdových nákladov.