Spredu ma hypnotizujú uhrančivé štíhle svetlomety v spoločnosti typickej masky chladiča. Zadnej partii zas udáva tón nízke panoramatické okno spolu s osvetľovacími telesami, ktoré sa prelievajú poza rohy karosérie.
Alfa Romeo Stelvio 2,0 Turbo Q4 Zdroj: Alfa Romeo
Dve veľké výfukové hrdlá a mamutie kolesá s purpurovými brzdovými strmeňmi prezrádzajú zatiaľ utajovanú silu. K tomu v mäkkých líniách odsadené zadné blatníky. Navyše lakovanie Competizione navodzuje na oblinách Alfy famóznu tieňohru ako žiadne iné. Hovorím si – pôvabné auto a márne pátram v pamäti, či som takýmto prívlastkom doposiaľ nejaké esúvéčko dekoroval.
Ako na hojdačke
Sadám za volant a dojmy už nie sú také jednoznačné. Pozitíva sa s výhradami striedajú ako na hojdačke. Na prístrojový štít pozerám akosi zvysoka napriek tomu, že plne elektricky ovládané sedadlo mám spustené celkom dolu. Pri pohľade na svoje nohy čiastočne natiahnuté dopredu k hliníkovým pedálom si uvedomujem, že vlastne ani nesedím až tak vysoko, len palubná doska je situovaná nezvyklo nízko.
Alfa Romeo Stelvio 2,0 Turbo Q4 Zdroj: Alfa Romeo
Spočiatku mi to trochu prekáža, nerád až tak klopím zrak k budíkom a Head-up displej v Alfe chýba. Ba nedá sa ani objednať. Za odmenu mám výborný výhľad dopredu. Predné sedadlá síce vyzerajú športovo efektne, ale čakal som istejšiu bočnú oporu a aj dlhšie sedáky, do ktorých by sa telo viac zaborilo. Navyše hladkú kožu nemusím, ani keď nesie prívlastok luxusná. Iné čalúnenie sa so špičkovou výbavou First Edition však spárovať nedá.
Páči sa mi masívny malý volant aj veľké lopatky radenia pod ním. Nenútia ma držať veniec presne tam, kde si to autor zaumienil. Pozdáva sa mi aj hlboko v tubusoch zapustený prístrojový štít a kvitujem, že aj centrálna obrazovka je aspoň trochu tienená. Že nie je dotyková, to nič. Otočnou a výkyvnou ružicou na stredovom paneli sa pohybujem v nie práve bohatom menu infotainmentu celkom suverénne. Len obraz spätnej kamery pôsobí dojmom ako dodaný z lacnejšieho kompaktu.
Také panské huncútstva ako napríklad ambientné osvetlenie alebo individualizácia jazdných režimov táto Alfa ignoruje. Nie že by ma to urážalo, až tak mi nechýbajú, len si uvedomujem, že aj to je spôsob, ako ušetriť.
Alfa Romeo Stelvio 2,0 Turbo Q4 Zdroj: Alfa Romeo
Živá voda
Keď pozerám na červené pole otáčkomera začínajúce sa už na hodnote 5 500, na moment zapochybujem, či nemám pod zadkom diesel. Sýty zvuk benzínového štvorvalca po naštartovaní a „zaroštovaní“ akcelerátorom však moje pochybnosti rozháňa. O tom, že sedím v športovom SUV, sa utvrdzujem skôr, ako vyskúšam jeho akceleračné schopnosti. Podvozok aj v neutrálnom režime netradične označenom písmenkom „n“ (natural) mi pripadá tuhý, riadenie presné a citlivé.
Keď neskôr rúčkujem z jednej krajnej polohy do druhej, napočítam dve otáčky a kúsok. Ak však z napísaného usudzujete, že so Stelviom sa ľahko manévruje, sklamem vás. Polomer otáčania nie je jeho silnou stránkou. Tam, kde sa s iným esúvéčkom na jedenkrát otočím do protismeru, tu musím zapojiť aj spiatočku. Zisťujem, že tuhosť podvozka sa v závislosti od zvoleného módu markantne nemení. Ladili ho pre motoristov, ktorí chcú mať prehľad, čo majú práve pod kolesami. Diametrálny rozdiel vidím v reakcii motora, pritom mu ani v ekonomickom móde nemôžem vyčítať „hluchotu“. Keď však prepnem do módu „n“ a potom do „d“ (dynamic), štvorvalec ako pokropený živou vodou rázne zaberie.
Alfa Romeo Stelvio 2,0 Turbo Q4 Zdroj: Alfa Romeo
Pohrávam sa a po očku sledujem na palubnom počítači údaj o priemernej spotrebe. Neustále prekračujem viac alebo menej hranicu desiatich litrov a uvedomujem si, že ak mi v tomto aute niečo môže kaliť radosť z jazdy, bude to asi apetít motora.
