Vlani prišlo do SNG 160-tisíc ľudí. Úspech mali výstavy o propagande aj povojnovej móde. Dnes je galéria v kreatívnom provizóriu pre rekonštrukciu Vodných kasární. V Bratislave tak vystavuje len v Esterházyho paláci a Kunsthalle. Alexandra Kusá je na čele inštitúcie už osem rokov.
Začnime netradične. Vraj máte skúšky na námorného kapitána. Ako ste k nim prišli?
Keď sa po revolúcii otvorili hranice, išli sme na dovolenku do Juhoslávie. Ležať na pláži nás nudilo, a tak otec zahlásil, že ja, brat aj sestra, si urobíme námorné skúšky. Aby sme sa mohli plaviť po mori a zažívať niečo dynamickejšie. Navigácia ma veľmi bavila, ale parkovať loď neviem. Ani auto.
Riadite najväčšiu galériu na Slovensku, ste kurátorkou, učíte na škole. Pred piatimi rokmi pribudla rekonštrukcia budovy Vodných kasární SNG. Ako to zvládate?
Za pochodu. Veľmi ma baví, že každá vec je iná a všetky sú prepojené. Vždy mám pred sebou celistvý obraz, čo mi umožňuje robiť veci koncepčne.
Čo z toho je najťažšie?
Najťažšie je odrážať negatívne postoje okolia. Tým, že ste štátna inštitúcia, tak ste automaticky zlý. Neustále sa obhajovať je únavné. Ale s kolegami sme si na to vymysleli obranný postoj – bránime sa prácou.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 23. augusta. Hlasovanie v 14. ročníku ankety bude spustené 17. októbra a skončí sa 30. októbra. Víťaza vyhlásime 6. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2018.
Na stavbe sa stretávajú záujmy mnohých subjektov. Ako ich dokážete zladiť?
Stretávajú sa tu záujmy mesta, politikov aj súkromníkov. Ja vyvažujem ich postoje, volím správny jazyk a vysvetľujem, že ideme k spoločnému cieľu. Je to náročné. Ale fakt, že to musím zvládnuť, ma poháňa vpred. Stavba je vojna. Niekedy sa pýtam, prečo namiesto problémov nevykopú radšej kýbeľ „zlaťákov“.
Architektonickú súťaž na prestavbu Vodných kasární vyhralo päť rokov pred vaším nástupom do funkcie štúdio vášho otca, kde pracujú aj vaši súrodenci. Aké to je riadiť rodinu?
Turbulentné. Ale pre stavbu je to aj dobré. Vieme si všetko kedykoľvek prebrať do detailov. Niekedy môžem použiť zákerné zbrane. Napríklad poviem, aby mi dali na fasádu inú farbu, že budem doma umývať riad.
Alexandra Kusá Zdroj: Maňo Štrauch
Mentálna zmena zabolela
Šéfkou SNG ste od roku 2010. S akými ambíciami ste išli do výberového konania?
Kľúčová bola rekonštrukcia a zmena vnútorného nastavenia ľudí. Chcela som ukázať, že aj štátna inštitúcia môže fungovať moderne, že sa dá prelomiť to naše tradičné: nechceme, nevieme, nemôžeme. Vedela som, že musíme pracovať i na obraze inštitúcie navonok. Chceme kultivovať a spájať. S tým úzko súvisí aj rekonštrukcia. Celé prízemie bude patriť službám pre verejnosť. Mám taký tichý ambiciózny plán – galéria Tate Moden zmenila celú štvrť v Londýne, ja by som chcela, aby rekonštrukcia SNG zmenila aspoň dve ulice.
Motivovali vás na funkciu aj nejaké osobné ambície?
Raz sa ma ktosi opýtal na moje životné ciele. Ostala som zaskočená. Nikdy som tak nerozmýšľala. Mne sa riadenie SNG akosi pritrafilo. Moja predchodkyňa Katarína Bajcúrová položila funkciu a navrhla mi, aby som sa o ňu uchádzala aj ja. Chvíľu som bola riadením poverená a potom som vyhrala výberové konanie. Niekedy sa pýtam, či by som do toho išla znovu, keby som vedela, čo všetko to nesie.
A išli?
Mala som už aj horšie chvíle, ale keď vidím, čo sme tu vybudovali, tak áno.
SNG pre vás nebola neznámym prostredím. Pracujete v nej od roku 2001. Čo vás napriek tomu už ako riaditeľku prekvapilo?
Administratívne pravidlá. Ale aj to, že ako šéf musíte ovládať takmer všetko. Aby vám ľudia nehovorili veci, čo nie sú pravda. Alebo si na to musíte nájsť niekoho, komu dôverujete.
Ľahká asi nebola ani zmena mentálneho nastavenia ľudí. Aby boli otvorenejší, ústretovejší a dynamickejší.
To bol trochu šok. Myslela som si, že keď ľuďom zmenu pekne vysvetlím, že všetci to pochopia a pôjdeme k spoločnému cieľu. Lenže boli aj takí, ktorí neboli schopní zmeniť spôsob myslenia. A tak odišli. Najprv som to veľmi prežívala, ale dnes sa už nebojím robiť aj drsnejšie rozhodnutia. Pomohlo mi, že som myslela na ľudí, ktorí ostali, tí sú najdôležitejší. Dnes takmer nemáme fluktuáciu. Fungujeme na rovnakej DNA.
Alexandra Kusá Zdroj: Maňo Štrauch
Čo zabralo na tých, čo ostali?
Môj vlastný príklad a príklad tých, ktorí do toho išli od začiatku so mnou. A potom aj politika otvorených dverí. Dnes nás už vyhľadávajú ľudia, ktorí majú podobný pohľad na veci.
A to je aký?
Musia byť zapálení odborníci. Som rada, že na mňa rezort netlačí, koho si mám vyberať. Môj úzky okruh riaditeľov je už tri roky stabilizovaný. A nik nerieši, či robí nadprácu. Rozumieme si a sme k sebe slušní. To je dôležité. Len dúfam, že nikto neotehotnie.
