Má ledva tridsať a už sa stihla stať hlasom hračiek, piť čaj so zástupcom Hamásu, pomáhať udržať sa na nohách rockovej legende či objaviť sa vo viacerých veľkofilmoch – napríklad v poslednom diele Hviezdnych vojen.
London calling
Daniela pochádza z Vranova nad Topľou. Od základnej školy chodila na klavír a od piatej triedy aj do speváckeho zboru. Navštevovala tiež herecký krúžok. S mladšou sestrou sa neskôr rozhodli, že budú speváčky, nahrali demokazety a poslali ich do vydavateľstiev. Ozvali sa im zo spoločnosti Sony v Londýne. Že sa majú prísť ukázať. Spevácka kariéra z toho hneď nebola, ale ľudia z biznisu im radili ďalej vystupovať. Domov sa vrátila iba mladšia sestra, Daniela už vo veľkomeste ostala.
Začala pracovať ako dobrovoľníčka pre organizácie, ktoré združovali ľudí z celého sveta ochotných pomáhať. Daniela sa starala o zdravotne postihnutých a o bezdomovcov. Využila aj miesto pobytu a začala študovať angličtinu a arabčinu. Prečo arabčinu? Vždy ju bavilo obdobie staroveku a Blízky východ. Príslušný študijný odbor však už bol obsadený, a tak si vybrala aspoň arabčinu ako jeden z blízkovýchodných jazykov. S kvalitou výučby však nebola spokojná, a tak v štúdiu pokračovala diaľkovo. A to v odbore historických vied na univerzite v českej Plzni. Momentálne tam pracuje na doktorandskej práci k téme Oslava Nowruzu (perzského nového roku) vo Veľkej Británii. Popri tom sa ešte učila akkadčinu, čo je jazyk kedysi používaný Asýrčanmi a Babylončanmi.
Na bilboarde v Londýne Zdroj: Archív Daniely Tlumačovej
Poklad v batohu
Súčasťou jej štúdia boli práce v teréne. Dostala sa na archeologické výkopové práce v Turecku, do oblasti staroasýrskych usadlostí. Najprv na ňu obyvatelia tradičnej islamskej oblasti pozerali nevľúdne. Neuvedomila si totiž, že by sa nemala pohybovať bez šatky a v krátkych nohaviciach.
Britské občianstvo nechcem, pretože raz chcem kandidovať za slovenskú prezidentku
Pri vykopávkach starobylého obydlia ju raz oslovil muž a ponúkol jej prehliadku. Predpokladala, že je archeológ. No chlapík si na archeologickom nálezisku „len tak“ kopal a ponúkol jej do daru torzo vázy.
Napokon ho prijala so zámerom odovzdať vázu v nejakom múzeu. Nestihla to a na letisku v Istanbule si uvedomila, že ak ju prichytia so štyritisíc rokov starým artefaktom, ťažko to bude vysvetľovať. Pracovníci letiska ju najprv upokojili, že je to v poriadku, no pre istotu vyhľadala riaditeľa. Nerozumel celkom, o čo ide, vázu mu však odovzdala. O chvíľu nato prišla kontrola, ktorá dôkladne prezrela celú batožinu. Zrejme preverovali, či si nepribalila nejakú ďalšiu národnú pamiatku.
