Väčšinou sú s ňou ešte spojené piktogramy, ktoré ukazujú, čo všetko sa v meste nesmie robiť – napríklad skákať z mostov, kŕmiť holuby, chodiť po meste v plavkách, jesť a piť na schodoch, hoci to posledné sa veľmi nedodržiava. A pod tým výška pokút, ktorá za porušenie zákazov hrozí.

Benátky sú totiž jedným z miest, kde masový turizmus prerastá miestnym cez hlavu a mesto denne zapĺňajú najmä tisíce denných návštevníkov. Z výletných lodí, okolitých letovísk aj tých, ktorí sem organizovane ráno autobusmi prídu a večer odídu.

Niektorí tak po návšteve plávajúceho mesta preň nemajú pekného slova – považujú ho za preplnené a špinavé. No domáci naň nedajú dopustiť – Benátky sú pre nich posvätné, čo si môžete prečítať aj na fasáde jedného z domov, kde sa píše – Nijaká mafia, Benátky sú posvätné.

Luca, rodený Benátčan, nám so zápalom hovorí, že Benátky, mesto postavené vo vode, sú tým najúžasnejším výtvorom, aký v minulosti ľudská ruka vytvorila. A my s ním súhlasíme, mesto, kde je často jediným dopravným prostriedkom čln, nás stále, pri každej ďalšej návšteve rovnako, fascinuje.

Ako si užiť Benátky, keď sú zaplavené turistami

Ráno sú benátske ulice prázdne. Zdroj: Jarmila Horváthová

Benátky si naozaj, aj pri tých masách ľudí, ktoré sa nimi denne prevalia, možno užiť. Ako?

Prísť na viac dní

Začneme tým, ako si ich užiť nemožno. Určite nie ako denný turista, vtedy vám nezostáva nič iné, ako zaradiť sa do davov, ktoré sa uličkami hrnú. Do Benátok treba prísť minimálne na dve, ale lepšie aspoň na tri noci, a aj to stihnete prejsť a vidieť len zlomok toho, čo ponúkajú. Napríklad na múzeá a kultúrne podujatia si treba vyhradiť ešte osobitný čas.

Ako návštevník, ktorý tu zostane dlhšie, má človek možnosť poznať Benátky aj bez davov v uliciach – aj keď treba priznať, že na to treba do nich vyraziť skoro ráno alebo neskoro večer. Mimo obchodných ulíc blízko Námestia sv. Marka si však nájdete tiché miesta v každú dennú hodinu. Benátčania tvrdia, že najlepšie je len tak sa potulovať po uličkách, ponad kanály, strácať sa a znova nachádzať cestu.

Tiež treba priznať, že radnica turistov, ktorí sa v meste ubytujú a nechajú tu nepomerne viac peňazí ako denní hostia, nijako nepreferuje a nemotivuje. Za deň pobytu sme platili k cene za ubytovanie nekresťanských päť eur za noc „bed tax“, pričom v ostatných európskych mestách je táto taxa od necelého eura do 2,50 eura. A dostali sme za to – nič.

Vo väčšine európskych turistických destinácií hostia, ktorí tam strávia viac než jednu noc a platia tzv. daň z ubytovania, dostanú hosťovskú kartu. V jej rámci majú množstvo zliav, napr. na dopravu a rôzne aktivity v meste, ktoré denní hostia nemajú. V Benátkach nemáte ako ubytovaný hosť oproti dennému nijaké výhody.

Ísť do luxusného obchodného domu

Na meste na kanáloch je, naopak, pozoruhodné, že je doslova pre každú peňaženku. Môžete tu bývať v hoteli, kde izba stojí na noc niekoľko tisíc eur, ale aj v kempingoch na okraji mesta za pár desiatok eur. Nakupovať u Luisa Vuittona, ale aj v obchodoch, kde kožená kabelka stojí 30 eur a šaty osem. A to všetko priamo v centre mesta. Benátky sú naozaj nákupným rajom.

Ako si užiť Benátky, keď sú zaplavené turistami

V Benátkach môžete bývať aj v hoteloch – palácoch. Zdroj: Jarmila Horváthová

Aj keď sa každému obchodu vyhnete oblúkom, jeden sa rozhodne oplatí navštíviť. Je to nový obchodný dom Fondaco Dei Tedeschi hneď v susedstve slávneho mosta Rialto, ktorý je jediným mostom cez Canal Grande. Je to krásna stavba v zrekonštruovanom paláci, ale dôvod návštevy je iný – na najvyššom poschodí je terasa s úžasným výhľadom na mesto. Najmä pred západom slnka. Vstup na terasu je regulovaný, takže si treba postáť niekedy v rade, ale stojí to za to. Dĺžka času, ktorý tak strávite je asi otázkou šťastia.

Návšteva Fondaco Dei Tedeschi sa však oplatí ešte z jedného oveľa prozaickejšieho dôvodu – sú tu jediné bezplatné WC v centre mesta. Jedny na prízemí, ďalšie na hornom poschodí. Inak – volanie prírody môže celodenné potulky po Benátkach pekne predražiť. Toaliet je v centre dosť, sú aj dobre označené, ale – 1,50 eura za osobu. Elegantnejší spôsob je v prípade nutnosti zapadnúť do niektorej z početných kaviarničiek, kde majú WC. Káva pri bare „na stojáka“ stojí 1,10 eura.