Niektoré čerpacie stanice poskytujú stálym zákazníkom vernostné karty na zbieranie bodov a kumulovanie zliav. K výrazným výhodám sa dostanú aj dopravcovia využívajúci palivové karty. V takom prípade môže byť konečná cena nafty v skutočnosti o dosť nižšia ako cena na „lacnej“ čerpacej stanici. „Je komplikované premietnuť do cien odlišnosti rôznych vernostných či kartových produktov, na ktorých základe veľká časť zákazníkov tankuje,“ upozorňuje M. Senkovič.
Vďaka týmto produktom k palivám zákazník podľa neho dostáva rôzne zľavy zo stojanovej ceny paliva, ktorých výsledným efektom je, že cena paliva je v štandardnej renomovanej spoločnosti často nižšia ako vo firme, ktorá zľavy neposkytuje, no prezentuje sa navonok nízkym cenami. V tomto zmysle by údaje na centrálnom portáli boli nepresné. Navyše predajcovia môžu poskytovať odlišné zľavy na rôznych čerpacích staniciach svojej siete, čo situáciu ďalej komplikuje.
„Dopravné spoločnosti by si mohli vypočítať výslednú sumu aj po zarátaní rôznych vernostných výhod a zliav,“ oponuje A. Fekete. Tvrdí, že dopravca, ktorý má v určitej sieti systém výhod a zliav alebo využíva palivové karty, by si mohol vybrať pomocou funkčného informačného systému konkrétnu čerpaciu stanicu a čas, keď bude cena najnižšia. A v konečnom dôsledku by zaplatil ešte menej. Ešte sa ukáže, či sa štát rozhodne investovať do IT systému pre centrálny zber a zverejňovanie cien palív, po ktorom niektorí dopravcovia túžia, no predajcovia palív ho, naopak, skôr zatracujú.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
