Hmla a ľad sú nepriatelia
Testovací okruh sa osvedčil, čo je aj dielo šťasteny. Pokiaľ si pamätám, len asi trikrát som test zhruba v polovici prerušil. Vždy sa mi to prihodilo na diaľnici. Raz pre ľad a sneh a dvakrát pre hmlu som stotridsiatku nedokázal udržať.
Až na tieto extempore a pravidelne zaraďované akceleračné vložky sa meranie spotreby postupne stalo tou najnudnejšou časťou testu. Za tie roky už mám trať takú zažitú, že pomaly nemusím strážiť rýchlomer. Trochu vzruchu nastane, keď jazdím s takými adrenalínovými monštrami ako nedávno so šesťstokoňovým BMW M6 Gran Coupé Competition. Je to asi udalosť zavesiť sa za takéto auto, ktoré si napreduje mestom päťdesiatkou. Keď usúdia, že to tempo myslím vážne, všetci ma predbiehajú, niektorí s prekvapeným výrazom v tvári, na iných vidno, že ma buď podceňujú, alebo považujú za provokatéra. Aj by sa radi nechali vyprovokovať, ale ja sa nedám. Neviem, nakoľko čitatelia oceňujú výsledky meraní spotreby, ktoré publikujem ako súčasť testov, ale na mňa majú blahodarný vplyv v tom zmysle, že ma naučili väčšej disciplíne za volantom. Keď 50 km/h, tak 50 km/h, keď stotridsiatka, tak stotridsiatka, aj keby traktory padali.
Rolls-Royce si potiahnu
Na záver trocha štatistiky. Môj rebríček najúspornejších áut vedie plug-in hybrid BMW 330e (benzínový motor/elektromotor), ktorý v roku 2016 zaznamenal priemerných 4,4 l/100 km. Nasleduje tiež v roku 2016 otestovaný benzínový Suzuki Baleno 1,2 Dualjet (4,5 l/100 km) a tretie miesto patrí vznetovej Honde Civic 1,6 i-DTEC (4,6l/100 km), ktorá tento výsledok dosiahla ešte v roku 2013. Pritom roky rebríček bezkonkurenčne viedla.
Zdroj: Daimler
Na opačnom konci rebríčka skončili také barokové superluxusné kúsky ako Rolls-Royce Phantom Series II (15,5 l/100 km) z roku 2015, Rolls-Royce Ghost (15,4 l/100 km) otestovaný ešte v roku 2011 a offroad Mercedes-Benz G 350 BlueTec (12,7 l/100 km) z roku 2014.
BMW 330e Zdroj: BMW
Zážitky pri testovaní
Aj Brzdy majú limity. Nie je dobré zamieňať si bežné auto s pretekárskym špeciálom. Brzdnú dráhu nemeriam, ale minimálne raz počas testu preverím účinok bŕzd a funkčnosť ABS neúprosným zadlávením pedála z rýchlosti 100 km/h až do zastavenia. Najradšej počas dažďa. Za posledné roky sa mi nestalo, že by som pocítil citeľnú nerovnomernosť v brzdnom účinku na nejakom testovanom aute. Brzdy zaznamenali veľký pokrok. Že brzdy bežným osobným autám vädnú, to nie je novinka. S týmto efektom treba rátať po viacnásobnom intenzívnom brzdení alebo ak sú v neustálej permanencii v dlhých klesaniach. Niektoré vädnú viac, iné menej...
Aj kvôli brzdám nie je dobré zamieňať si testované auto s pretekárskym špeciálom. Jirko Malchárek, ktorý v kokpitoch už niečo preskákal, raz odmietol moju ponuku, aby porovnal brzdy testovaného auta s pretekárskym. Tvrdil, že nemôžu byť porovnateľné. Teda česť výnimkám. Jednou z nich je Honda Civic Type-R. Brzdy má vždy v plnej pohotovosti. Tak som ich vyskúšal po štyroch okruhoch na Slovakia Ringu. Poviete si, že to bolo málo okruhov. Tiež si myslím. No moje poznatky mi potvrdil aj pretekár Štefan Rosina. Na rovnakom okruhu preháňal Hondu Type-R s malými prestávkami celé hodiny v plnom tempe a držali. Keď ma vzal do kokpitu, pochopil som, akej „streľbe“ čelili.
Rolls-Royce Phantom Series II Zdroj: Rolls Royce
Brzdy, ale v inej súvislosti, vo mne vyvolávajú spomienku na prezentáciu športového Mercedes-Benz SLK 200 Kompressor v roku 2000 v Taliansku. Od okamihu, čo som vyrazil na vytýčenú trať – úzku a kľukatú zakomponovanú do vidieka, robili na mňa mimoriadny dojem. „Lepili“ úžasne a ako to pri športiakoch býva, brzdenie nesprevádzalo „ponáranie“ predku. Radosť jazdiť, radosť brzdiť. Prekonávam horizont a podo mnou sa objaví hlboký padák s ostrou ľavou na jeho konci. Radostne to osolím a keď strelka rýchlomeru prekračuje 170 km/h, začínam brzdiť. Vtom však s hrôzou zisťujem, že som nabehol na roletu. Nech tlačím na pedál akokoľvek, SLK takmer nebrzdí, letí ďalej ako namydlený blesk. Už sa vidím v náprotivnom svahu a v lepšom prípade si predstavujem tú hanbu – Prosnan rozflákal mercedes.
Asi to bol anjel strážny, kto mi strhol volant na ľavú stranu vozovky – na rovný asfalt. Brzdy okamžite zaúčinkovali a ešte som sa stihol vyhnúť aj Fiatu Panda, ktorý sa práve vynoril zo zákruty. Zastal som na krajnici a celé to predýchal. Mám poučenie – na neznámej trati nejazdi na doraz. Aj skvelé brzdy občas nestíhajú.
