Prvý – neveril som, že v amatérskych podmienkach bez špeciálnych meracích zariadení môžem zaznamenať dôveryhodné výsledky. Druhý – meranie si pýta čas navyše, a tým (asi ako každý novinár) veľmi nerád plytvám. A tak som vždy na začiatku týždenného jazdenia palubný počítač vynuloval a na jeho konci som odrátal výsledok. Tak informatívne.
Raz som s testovaným autom vyrazil na dlhšiu cestu, inokedy som sa motal väčšinou mestom. Občas som mal temperamentnejšie obdobia, inokedy pokojnejšie. Nemusím asi zdôrazňovať, že moja technika jazdy najviac závisela od typu auta, ktoré som práve skúšal. S temperamentným temperamentne a s úsporným vlažne.
Trať, ktorá nepustí
Rozdiely v údajoch, ktoré udávali výrobcovia pre kombinovaný cyklus, a tými, ktoré sa dali dosahovať v praxi, má však čoraz viac dráždili. Asi ako väčšinu motoristov. Chcel som čitateľom poskytnúť presnejší údaj o spotrebe testovaných áut ako doposiaľ.
V zime 2010/2011 som začal spotrebu merať o poznanie náročnejším spôsobom. Palubný počítač som nezavrhol. Je praktický a pomerne spoľahlivý – samozrejme, prípad od prípadu.
Novinkou bola vytýčená trať a maximálne jednotné podmienky pre všetky autá. Pre jej výber som si stanovil kritériá. Má to byť zhruba 100 km dlhý okruh so štartom a cieľom v jednom bode, aby prípadný vietor minimálne ovplyvňoval výsledky. Z dvoch tretín povedie Bratislavou, jej vonkajším okruhom a prímestskými komunikáciami a z jednej tretiny po diaľnici. Musí viesť lokalitami, o ktorých zo skúsenosti viem, že sú vždy prejazdné. Preto škrtám napríklad aj tunel Sitina, ktorý dosť často pre údržbu uzatvárajú.
Tempo? Na hranici rýchlostných limitov. Pritom pri výbere trasy dbám na to, aby som danú rýchlosť mohol udržať bez ohľadu na to, či je cesta suchá alebo pokrytá snehovou brečkou. Jazdiť by som mal v nedeľu dopoludnia, prípadne neskoro večer (záložný termín), mimo hustej premávky a kolón.
Vybranú trasu som si najprv dvakrát vyskúšal s tým istým autom na začiatku a na konci testu. Výsledok sa líšil len o desatinu litra. Teda spokojnosť. Zaznamenal som však na svoj vkus až príliš nízku spotrebu. Nechcel som ekonomickú jazdu. Vyriešil som to zaradením troch akceleračných vložiek z 0 na 130 km/h zhruba v polovici trate, aby sa motory prejavili aj pod plným plynom.
