Testovacie publikum

Oficiálne je hra určená pre deti od osem rokov. Ako sa to určuje? Sú na to nejaké normy? Nie, hra sa ukazuje testovaciemu publiku. V prípade Rozprávkarov najmä tým z rodiny, známym, susedom a v detskom klube Prešporkovo. Pomohol aj Nimbus, putovný autobus, ktorý v troch slovenských mestách predstavil deťom tucet projektov na vzdelávanie a rozvoj. Medzi nimi aj prvý prototyp hry Rozprávkari. Organizátormi akcie sú neziskovka Edulab a združenie Edufactory, za ktorým stojí Lucia Šicková. Pozorovaním testovacieho publika Matúš usúdil, že hru si plnohodnotne užijú minimálne osemročné deti. Záleží aj na tom, čo sa v škole učia, na hranie je nutná znalosť základnej matematiky.

matúš teplický vytvoril hru rozprávkari ako hobby: „keď je hra hotová, začína sa biznis. Potom už nemôžete uvažovať ako tvorca, ale ako marketér.“

Počas testovania mohol Matúš pozorovať správanie detí zvyknutých na digitálne hranie. Keď im vysvetľoval, že meč porazí čerta, tak deti čakali, že sa to urobí samo ako na dotykovom displeji. Žiadne zamiešanie kariet kliknutím na balíček. Všetko je manuálne a interaktívne. No deti sa do toho dostali veľmi rýchlo.

Ako sa podniká s drakmi a so strigôňmi

Matúš Teplický Zdroj: Martina Brunovská

Nečakaný záujem

Hru vytváral Matúš popri zamestnaní po večeroch. Trvalo približne pol roka, kým vznikol prvý prototyp, ktorý ukázal známemu. Zhodou okolností Tomášovi Rosputinskému z reklamnej agentúry This is Locco, ktorému sa hra zapáčila natoľko, že sa rozhodol podieľať na príprave kampane. Hobby zábava pre deti sa zmenila na biznisový projekt: „Vymýšľanie je ešte celkom zábava. Ale keď už je hotová a hrateľná, začína sa biznis. Potom už nemôžete uvažovať ako tvorca, ale ako marketér. Musíte vymyslieť obal, musíte vedieť, komu, kedy a ako hru predať.“

Dopredu sa posunul aj vďaka Petrovi Černákovi, zakladateľovi iHryska, predajne stolových hier a neoficiálneho centra stolových hier na Slovensku. Nápadov podobných Matúšovmu pozná desiatky, preto sa na ne a priori pozerá skepticky. Rozprávkari ho však zaujali, možno aj pre detailné ručné spracovanie prototypu. Matúšovi ponúkol prvú konzultáciu a zopár tipov, napríklad preložiť hru do angličtiny, aby oslovila aj zahraničných vydavateľov. Napokon sa z toho vykľula mentorská spolupráca: „Nekázal však urobiť toto a takto. Len radil, či idem správnym smerom, a dohodol stretnutia s relevantnými ľuďmi.“

Keď Matúš oslovil prvých vydavateľov, ohlas nebol taký, aký si predstavoval. Ponúkala sa i možnosť ísť na to globálne a použiť rozprávky bratov Grimmovcov, takže hra by sa mohla uchádza o priazeň aj na nemeckom trhu. Ibaže tam je konkurencia omnoho silnejšia. A najmä, Matúš bol presvedčený, že s rýdzo slovenskou témou nemá význam ísť hneď do zahraničia. Preto sa rozhodol vydať hru sám.

Hra teda bola vymyslená, nastúpila logistika a marketing. „Sú dve možnosti. Buď človek práve dedil. Alebo financie získa pomocou crowdfundingu,“ žartuje Matúš. A keďže tunajší investori, ktorých skúšal osloviť, sa nechceli podieľať na pomerne malom projekte pre malý trh, vybral sa cestou crowdfundingu. Projekt predstavil na lokálnej platforme StartLab, chcel sa vyhnúť zbytočnej byrokracii a zakladaniu firmy v zahraničí.

Matúš si pre Rozprávkarov nastavil vcelku skromný cieľ, vyzbierať päťtisíc eur. Vychádzal z toho, že cieľová suma musí byť taká, aby za ňu dokázal podporovateľom dodať, čo im sľúbi. Teda aby to stačilo na výrobu a distribúciu minimálneho počtu hier. S dvojnásobnou sumou by bolo jednoduchšie vyrobiť viac kusov (a aj bez osobných úspor), ale moholby sa horšie napĺňať cieľ kampane. Podľa analýz platformy Kickstarter je potrebné mať za prvé tri dni kampane vyzbieraných 10 až 15 percent cieľovej sumy, inak sa pravdepodobnosť úspechu výrazne znižuje.

Rozprávkarom sa podarilo všetkých päťtisíc eur vyzbierať za prvé tri dni kampane. Matúš to hodnotí tak, že téma u ľudí zarezonovala, pomohla aj blížiaca sa predvianočná sezóna. A to bol len začiatok. Počas celej kampane hra oslovila viac ako tisíc mikroinvestorov, ktorí dohromady vyzbierali takmer 46-tisíc eur, 916 percent cieľovej sumy. Rozprávkari sa tak stali doteraz najúspešnejšou kampaňou na StartLabe.

Rozprávkari, rovnako ako ostatné stolové hry, sa vyrábajú v tlačiarni. Matúš si vybral firmu v Česku na základe dobrých referencií od tvorcov inej slovenskej stolnej hry. Niektoré plastové súčasti sa outsourcujú, ale tlačiareň dodáva kompletné balenie. Mikroinvestori dostanú hru za 19 eur, do bežného predaja sa dostane v decembri za 25 eur. Okrem predajne a herne iHrysko sa bude predávať aj v sieti slovenských kníhkupectiev. Pri literárnej téme hry to celkom dáva zmysel.

Ako sa podniká s drakmi a so strigôňmi

Matúš Teplický Zdroj: Martina Brunovská

Rozprávkari reloaded

Rovnako ako pri knihách, aj vo svete stolových hier sa občas objavia predajné hity, ktorých tvorcovia sú potom „za vodou“. Ale podľa Matúša je vo svete možno desať takých, ktorí dokázali vytvoriť viacero predajných hitov. Jedným z nich je Čech Vlaada Chvátil, autor titulu Krycie mená. S miliónovými predajmi ide podľa rebríčka BoardGameGeek o sedemnástu najúspešnejšiu stolovú hru v histórii.

Matúš si zaumienil predať aspoň pol druha tisícky Rozprávkarov. Cieľové číslo mu vnukla Eva Činčalová, spoluautorka úspešnej stolovej hry Bratislava. Vysvetlila mu, že počas prvých štyroch týždňov predali 1 500 kusov hry, na trh ju pritom tiež uviedli pred Vianocami a nemali na ňu žiadnu veľkú reklamnú kampaň.

Predajný cieľ sa už Matúšovi podarilo splniť. Na StartLabe o Rozprávkarov prejavila záujem viac než tisícka mikroinvestorov, niektorí si objednali aj viac kusov hier. A ako hovorí Peter Černák z iHryska, do klasického predaja je pripravených ďalších päťtisíc kusov. Na rýdzo slovenskú stolovú hru je to podľa neho rekordný úspech.

Rozprávkarmi sa Matúšova herná kreatíva nekončí. Hovorí, že má rozpracovaný princíp ďalšieho titulu. Inšpirácia naň prišla ešte pred úspechom na StartLabe. Pri tvorbe Rozprávkarov zistil, že viacero aspektov, ktoré vymyslel, sa nedalo úplne využiť. Aj ďalšia hra sa však má odohrávať vo svete Dobšinského rozprávok. Podľa Matúša ponúka nevyužitý potenciál. Ľudia ho berú ako kultúrne dedičstvo, ktoré treba poznať. Tí šikovnejší ho vedia aj uchopiť a využiť.