Prínos pre študentov
„Je to jedna hodina týždenne, ale dokáže zmeniť život,“ hovorí Juraj Šebo, štvrták Obchodnej akadémie v Pezinku. V úvodných ročníkoch štúdia absolvoval dva ročníky životológie, dnes popri štúdiu rozbieha s kamarátmi komerčný projekt telocvične s trénerskými službami.
Predmet podľa neho pomohol mnohým spolužiakom nájsť samých seba, upratať si vzťahy doma aj v triede a usporiadať priority a ambície do budúcnosti. „Mal som pocit, že som sa dozvedel viac ako za pol roka bežnej školy. Iné hodiny sú často monotónne, je to samá teória, človek vyjde z triedy a nič nevie,“ dodáva.
Jeho spolužiak Lukáš Matula hovorí, že vďaka životológii vyriešil svoje problémy so šikanou. „Zmenilo mi to vzťah so spolužiakmi, získal som viac sebavedomia a odvahy, nebojím sa už o svojich problémoch otvorene hovoriť, čeliť im a neutekať pred nimi,“ hovorí Lukáš, ktorý ako štvrták obchodnej akadémie chodí prednášať na škôl o problematike šikany či drogovej závislosti.
Dopyt po zmene
„Dobrý deň, mám dcéru, ktorá študuje na bilingválnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Chcela by som sa spýtať, či je nejaká šanca, že by sa životológia začala vyučovať aj na tejto škole a čo by bolo potrebné pre to urobiť,“ píše v diskusii na webstránke projektu Zlatka Š. Hoci životológiu poznajú zatiaľ len v šiestich školách, triafa rastúci dopyt po zmene v školstve.
Dlhoročné volanie aktivistov a odborníkov po reforme sa zatiaľ nestretlo s podporou politikov. Vlani napríklad reformný dokument Učiace sa Slovensko odsunula nová ministerka školstva za SNS Martina Lubyová. Väčšina škôl tak naďalej funguje v tradičnom režime, v podobe, ktorá pre mladých ľudí musí predstavovať intenzívne utrpenie.
Predstavte si triedu, v ktorej pred tabuľou stojí nezaplatený, frustrovaný a unavený učiteľ a po tisíci raz diktuje delenie syntaktických konštrukcií na vetné, polovetné, syntagmatické a súvetné. Študenti v laviciach si už štvrtú hodinu po sebe do zošitov zapisujú to, čo nájdu za sekundu na internete. A drvivá väčšina z nich to použije už len jediný raz v živote – keď sa budú učiť na maturitu.
To všetko v čase, keď počítačové hry umožňujú simulovať a trénovať hoci výstavbu jadrovej elektrárne. Počet rodičov, ktorí si uvedomujú nesúlad medzi tým, čo a ako sa na školách učí, a tým, čo a ako by sa učiť malo, však pribúda. „Ľudia cítia túto potrebu a postupne pribúda ponuka na tento dopyt,“ hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Odpor systému
Experiment, alternatívu a inováciu prinášajú do vzdelávania mnohé ďalšie iniciatívy, ako Komenského inštitút, Dobrá škola, Edulienka, Sokratov inštitút či nadšení jednotlivci – učitelia. Systém je však nastavený tak, že školy, ktoré sa vyberú alternatívnou cestou, si koledujú o problémy.
Študenti Strednej odbornej školy Host na hodine životalógie Zdroj: Miroslava Spodniaková
Čo povie štátna školská inšpekcia? Ako neštandardnú hodinu pokryť kvalitnými vyučujúcimi? Čo na nový predmet povedia rodičia? Čo urobiť, ak sa prihodí čosi nečakané, k čomu ešte kompetentné orgány nevydali usmernenie a metodický pokyn a vedeniu školy hrozí riziko „nesprávneho“ rozhodnutia a následnej sankcie? Ak je riaditeľ školy na niečo alergický, tak zväčša na novinky, ktoré môžu narušiť istoty a bezpečie známej rutiny. Aj na úrovni učiteľov je to podobné. Mnohí o sebe tvrdia, že žijú jednou nohou v base. Formálne sú zodpovední za bezpečnosť detí v triede a škole, akékoľvek vybočenie zo zabehnutých koľají predstavuje potenciálne riziko.
O to viac si preto H. Holúbeková cení odvahu Obchodnej akadémie v Pezinku, ktorá pilotovala životológiu ako prvá škola na Slovensku. „Snažíme sa študentov pripraviť na život, máme tu cvičné firmy, spolupracujeme s podnikateľmi, sme otvorení novým veciam, tak sme si povedali, že to vyskúšame,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa obchodnej akadémie Dana Navarová. Životológia sa zameriava na komunikačné zručnosti, kritické myslenie, lídership a rozvoj tvorivosti: „To sú schopnosti, ktoré sú čoraz cennejšie.“
Problém sú aj existujúce učebné osnovy. „Zvažovali sme zavedenie životológie, ale nedokážeme ju včleniť do vzdelávacieho plánu. Učitelia už teraz bojujú s nedostatkom času na odučenie existujúcich predmetov,“ hovorí riaditeľ bratislavského Gymnázia L. Sáru Pavel Sadloň.
Ďalší problém vidí v tom, že štát škole také hodiny nepreplatí. H. Holúbeková doposiaľ financovala predmet z vlastných úspor a fundraisingu, jej mentori často učia ako dobrovoľníci: „Pre stabilné pokrytie predmetu na väčšine stredných škôl je však potrebné systémové riešenie, ktoré môže zabezpečiť len štát.“
Základné aj stredné školy sú zo zákona nielen vzdelávacie, ale aj výchovné inštitúcie. No máloktorá z nich má pri súčasnom nastavení systému čas, prostriedky, energiu a know-how na komplexný rozvoj osobností žiakov. Spoločnosť aj ekonomika pritom smerujú do éry, keď ľudia stratia význam ako kolieska v strojoch fabrík a kancelárií. Cenu budú mať najmä ich nápady, kreativita, schopnosť spolupracovať v tímoch či prispôsobovať sa zmenám v prostredí.
Parneri projektu Použi Rozum