Málo ľudí a platová špirála
Nitrianska fabrika pár týždňov pred štartom výroby zamestnáva už 1 400 ľudí. Tí budú pracovať zatiaľ len na jednu zmenu. V priebehu budúceho roka však automobilka plánuje plne obsadiť aj druhú zmenu, kvôli čomu prijme ďalších viac ako osemsto zamestnancov. Práve nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa aj napriek očakávaniam ukázal pre nitriansky JLR ako kľúčový problém.
„Od začiatku sme vedeli, že nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov bude náročné. Prijali sme preto opatrenia, aby sme znížili toto riziko, a vzhľadom na našu aktuálnu situáciu môžem povedať, že sme boli úspešní. Do budúcnosti to však bude pri takej nízkej nezamestnanosti, aká je v Nitre a v podstate na celom Slovensku, naďalej problém. Či už z pohľadu počtu alebo kvalifikácie zamestnancov. Aj preto sme významne investovali do tréningového centra,“ ozrejmuje A. Wortberg.
K tomu treba prirátať tlak na zvyšovanie miezd. V PSA sa priemerné mzdy zvýšili tento rok o 7,7 percenta, Kia dohodla s odbormi rast platov o viac ako sedem percent v tomto aj budúcom roku a Amazon od augusta zvýšil hodinovú mzdu od desať po takmer dvadsať percent.
JLR ponúka mzdu pre kvalifikovaných výrobných pracovníkov od 900 do 1 800 eur v závislosti od pracovnej pozície a skúseností, pričom sú do nej zarátané aj rôzne bonusy a príplatky ako na
príklad trinásty pat. „Nikdy sme Slovensko nevnímali ako krajinu s lacnou pracovnou silou. Ak by sme sa rozhodovali len na základe mzdových nákladov, išli by sme niekam inam. Lenže to nebolo našou prioritou,“ vysvetľuje motiváciu firmy A. Wortberg.
Dodáva, že spoločnosť si je vedomá, že aj jej príchod je jedným z motívov pre rýchly rast platov. Diskusia by sa však nemala redukovať len na otázku miezd, ale aj na rast produktivity a inovácie. „Vývoj, kde mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, je pre firmy rizikom. Môže to fungovať niekoľko rokov, ale na konci dňa to utlmí ekonomický rast,“ dodáva šéf závodu.
Jaguar Land Rover Zdroj: Maňo Štrauch
Technologická špička
Z technologického hľadiska prináša JLR do Nitry to najmodernejšie, čo na trhu je. V karosárni bude nasadených viac ako šesťsto robotov, čo zabezpečí takmer stopercentnú automatizáciu. „Závod v Nitre sme postavili tak, aby zvládol všetky možné budúce scenáre vývoja v automotive. V karosárni sme spolupracovali s naším kľúčovým dodávateľom Kuka a ako prví v Európe sme nasadili jeho produkčný systém Pulse.
Jednotlivé časti karosérie sú v ňom automaticky posúvané medzi jednotlivými pracoviskami relatívne vysokou rýchlosťou vďaka lineárnym synchrónnym motorom,“ spresňuje A. Wortberg. Inovatívne technológie nasadila firma aj v sklade pri chystaní dielcov na linku, po závode budú jazdiť samojazdiace vozíky a investuje aj do systémov prediktívnej údržby.
Štátna pomoc pod drobnohľadom Bruselu
Štátnu pomoc Slovenska pre Jaguar Land Rover (JLR) vzhľadom na jej veľkosť podľa očakávania prešetruje Európska komisia (EK).
„Komisia dôkladne prešetrí, či je plánovaná podpora zo strany Slovenska skutočne nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover umiestnila svoju investíciu v Nitre, či je táto podpora obmedzená na nevyhnutné minimum, či narúša hospodársku súťaž alebo poškodzuje súdržnosť v EÚ,“ uviedla vlani vo vyhlásení komisárka EÚ zodpovedná za hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Tá má predovšetkým pochybnosti o tom, či Slovensko prostredníctvom nepriamych dotácií neprekročilo maximálnu povolenú hranicu stimulov 130 miliónov eur. Konkrétne hovorí o odpustení poplatku za prevod poľnohospodárskej pôdy pod budúcim závodom na stavebné pozemky či o výkupe pozemkov v nitrianskom priemyselnom parku a ich následný prevod na JLR. Okrem týchto aktivít štát automobilke nepriamo pomohol aj výstavbou samotného strategického parku vrátane súvisiacej infraštruktúry.
Náklady na tieto aktivity nad rámec oficiálnej pomoci sa pritom podľa medializovaných informácií mali vyšplhať na viac ako pol miliardy eur. Štát argumentuje, že tieto činnosti nevykonáva v prospech JLR, keďže priemyselný park a cesty budú využívať aj subdodávatelia a ďalšie firmy v regióne. EK zároveň preskúma, či sľúbená výška dotácie nebola jediným dôvodom, prečo sa automobilka rozhodla neinvestovať v inom členskom štáte, ale na Slovensku.
„Toto prešetrovanie ešte nebolo ukončené. No nie je ničím neobvyklým vzhľadom na veľkosť investície JLR. Podobne postupovala Komisia aj pri iných veľkých projektoch v okolitých štátoch,“ hovorí prevádzkový riaditeľ JLR Alexander Wortberg. Vláda aj automobilka zároveň svorne tvrdia, že pri rozhodovaní o lokalite si firma vyberala medzi Mexikom a Slovenskom.
Ak komisia usúdi, že Slovensko dalo JLR príliš veľa, o túto sumu bude musieť štát znížiť navrhovanú výšku investičnej pomoci. V takom prípade sa otvorí investičná zmluva s JLR a bude sa nanovo vyjednávať o podmienkach pomoci.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
