Záhrady a vodopády
S čistotou v uličkách Mediny to nie je nič slávne. No tak trochu to dotvára lokálnu atmosféru. Zvyknúť si treba na všadeprítomné skútre, ktoré sa v nich premávajú poriadne rýchlo. Vodiči sa však, podobne ako predajcovia, riadia intuíciou, ale aj tolerantnosťou.
Bolo zaujímavé zistiť, že objednaný hotel je v jednej z týchto uličiek. A tiež, že to nebol typický hotel. Išlo o riad, čo je niečo ako vila s miniatúrnym nádvorím, ktorému dominuje fontána a častejšie bazén. Riadov sú tam tucty. Takmer všetky majú vchod priamo z ulice. Ten kontrast je čarovný, ako z filmu o Harrym Potterovi. Stačí prejsť bránou a zo špinavej uličky je luxusná oáza pokoja a čistoty. S tradičným sladkým mätovým čajom na privítanie.
Voľne žijúce opice pri vodopáde Ouzoud Zdroj: Marián Biel
Nevýhodou je, že výhľad z izieb je v riadoch nulový. Po ten si je potrebné chodiť na strechu. Keďže je staré mesto zastavané do posledného metra, namiesto záhrad majú takmer všetky domy strešnú terasu. Popíjať na nej spomínaný mätový čaj počas zvukov modlitby z jednej z tuctov mešít a sledovať vzdialené zasnežené končiare pohoria Atlas, to je pravá atmosféra Marrákeša.
Inak moslimská krajina nie je ani zďaleka ortodoxná. Počas piatich denných modlitieb sa život nezastavil a všetko bez prerušenia fungovalo ďalej.
Hoci sú obytné časti zastavané extrémne husto, nedá sa povedať, že by zeleň úplne chýbala. Len je sústredená do pár rozľahlých parkov. Alebo do záhrad schovaných za bránami domov. Ako napríklad Le Jardin Secret (tajná záhrada), ktorú sa oplatí navštíviť ako zastávku počas prechádzky marákešskymi uličkami.
Prakticky ide o spojenie dvoch palácov s centrálnymi záhradami a tradičným podzemným zavlažovacím systémom. Súčasťou je aj vyhliadková veža s perfektným výhľadom na celé 900-tisícové mesto. Vyššie sú už len mešity, kam však majú prístup len moslimovia.
Vodopád Ouzoud má výšku 110 metrov. Zdroj: Marián Biel
Za návštevu určite stojí aj Jardin Majorelle, rozľahlá botanická záhrada, ktorú začiatkom minulého storočia postavil francúzsky maliar Jacques Majorelle a neskôr ju kúpil módny dizajnér Yves Saint-Laurent. Súčasťou je aj múzeum berberskej kultúry – pôvodného obyvateľstva oblasti Maroka.
Ak je čas a ochota, dá sa vybehnúť na túru aj mimo mesta. Stačí si jednu zo zabehnutých destinácií vybrať na recepcii. Ponúk na všakovaké prechádzky Saharou a podobne je v meste množstvo. Nie je raritou, že ide o nejaký druh vytiahnutia peňazí od turistu. Preto je lepšie vybrať si ponuku hotela.
Napríklad jednodňový výlet k vodopádom Ouzoud, asi sto kilometrov východne od Marrákeša za približne tridsať eur. S výškou 110 metrov ide o druhý najväčší vodopád na africkom kontinente. Za pár eur sa dá plťou odviezť až priamo pod vodopád, ktorý sa akoby vlieval do zárezu v hornatej a olivovníkmi posiatej zemi. Áno, je to oblasť preplnená turistami. Ale to je aj veža v Pise alebo Eiffelovka. To neznamená, že si pohľad na túto prírodnú atrakciu človek aspoň raz neužije.
Turistov vozia rovno pod vodopád Ouzoud. Zdroj: Marián Biel
Za pár stovák tak našinec môže byť po trojhodinovom lete na čiernom kontinente a ochutnať a ovoňať Marrákeš. Spoznať jeho kontrasty a naučiť sa základy trhového zjednávania. Je to mesto, kam sa budete vracať? Možno nie pre každého. No za jedno niekoľkodňové odskočenie si z práce jednoznačne stojí.
Lovci turistov
Maroko nie je jediná krajina sveta, kde sa stretnete s touto nepríjemnosťou. Ale je dobré pripomenúť, že aj v Marrákeši musí byť cestovateľ obrnený proti lovcom turistov. Na bezplatné skúšanie koláčikov od milého deduška zabudnite, po ochutnaní si vypýta mastnú sumu. Ďalší postarší pán sediaci na ulici je ochotný vás zaviesť k múzeu skratkou? Nie, ani to nie je nezištné a vypýta si odmenu. A mince neberie.
Stačí sekundový očný kontakt s predajcom a už vám do ruky natlačí niečo z jeho ponuky. Alebo nechá vyskočiť opicu na plece pre fotografovanie. Jednoducho pár drobných si od turistu snaží získať takmer každý. Ale len v starom meste. Za jeho hradbami sa už atmosféra a aj kontakt s cudzincami menia na oficiálnejše. O nejakej agresivite sa však v žiadnom prípade nedá hovoriť, len je potrebné byť na to pripravený a potom formulka „no, merci“ všetko vyrieši.
Internet radšej miestny
Marrákeš je potrebné objavovať očami aj nosom a spomienky si hlavne uchovávať v hlave. Pre ostatných, ktorí neholdujú týmto motivačným citátom, je pripojenie na internet aj v cudzine vcelku potrebná vec. V Maroku na roaming bez špeciálnych balíčkov zabudnite. Ide o roamingovú zónu 3. Prichádzajúci hovor stojí približne dve eurá, odchádzajúci aj dvojnásobok. A za jediný megabajt dát zaplatíte až 10 eur. Spoľahnúť sa dá na hotelové či reštauračné Wi-Fi. Pre náročnejších dovolenkových surferov je tu možnosť kúpiť si lokálnu dobíjateľnú SIM kartu. Orange Maroko má napríklad 5 GB balík len za 50 dirhamov, teda za približne 4,50 eura.
