Pravda je, že si na čierny kontinent môže našinec odbehnúť na pár dní, cesta trvá takmer kratšie ako z Bratislavy do Košíc a peňaženka bude odľahčená asi ako po dovolenke niekde na Štrbskom plese. Samozrejme, nebavíme sa o dvoch týždňoch na safari v Keni.
Vyskúšali sme si odskočiť do Marrákeša, ktorý vie ponúknuť veľkú dávku esencie Maroka.
Trhovisko Jemaa el-Fna Zdroj: Marián Biel
Plánovanie
Možno sa dá na pár dní odbehnúť na kratšiu dovolenku bez plánovania. Azda to bude mať aj istú dávku dobrodružstva. Ale minimálne z finančných dôvodov je predsa len lepšie mať aspoň vyriešené podrobnosti letu a ubytovania.
Pri výbere destinácie pre pár dní úteku z bežného pracovného kolobehu sme s prekvapením zistili, že jedna nízkonákladová letecká spoločnosť má priamu linku z Budapešti do Marrákešu. Bola to len náhoda počas prezerania si ponúk na lacné letenky. Stačí pritom na sociálnych sieťach sledovať pár na to stavaných stránok.
Ale nebola to len otázka ceny. Maroko je tak či onak lákadlo a má nádych exotiky namiešanej z arabskej, ale nie čisto blízkovýchodnej kultúry. Navyše je pomerne blízko. Veď doslova susedí so Španielskom, teda Európskou úniou. Ak preskočíme tých 14 kilometrov široký Gibraltársky prieliv.
Kúpenie letenky dnes znamená pár klikov, vízová povinnosť pre Maroko nie je. Aj s jednou veľkou batožinou sa dve letenky pohybujú v sumách od 250 do 350 eur. A výber a rezervácia ubytovania sú ešte jednoduchšie. Popravde, obávame sa, kam sa podejú všetky tie cestovné agentúry, keď bude drvivá väčšina obyvateľstva zbehlá v objednávaní služieb cez internet na vlastnú päsť.
Pravá nefalšovaná coca-cola po arabsky Zdroj: Marián Biel
Obľúbená služba na zdieľané ubytovanie Airbnb funguje aj v Marrákeši a hlava sa dá skloniť aj v centre starého mesta už za osem eur za noc. Bola to naša prvá návšteva tejto krajiny aj mesta, tak sme radšej zvolili štandardné ubytovacie zariadenia cez Booking.com. Filtrovaním referencií sme si vybrali veľmi dobre hodnotený hotel. Len pre predstavu, päť nocí stálo necelých 250 eur. Až na mieste sme zistili, že to nie je hotel, ale riad. O tom trochu neskôr.
Letenky kúpené a ubytovanie rezervované. Cesta do maďarskej metropoly je pomerne rýchla zo všetkých častí Slovenska. Prvá malá rada. Ak si vyberiete rýchlikom z Bratislavy, tak si dobre pozrite cieľovú stanicu. Len jeden spoj ide na hlavnú stanicu Keleti, všetky ostatné smerujú na stanicu Nyugati. Našťastie sú od seba vzdialené len asi kilometer. Ale môže to skomplikovať plánovanú cestu na letisko.
Dá sa tam dostať metrom a autobusom, čo je najlacnejšie. Alebo taxíkom. Uber v Budapešti zakázali, iróniou je, že takmer rovnaký Taxify už nie. Cena je okolo 20 až 25 eur zo stanice na letisko. Od februára tohto roka dokonca začína jazdiť priama autobusová linka z Bratislavy až na letisko Franza Liszta.
Zdroj: Marián Biel
Už samotné letisko Menara v Marrákeši prinieslo pár drobných kuriozít. Pripravte sa na intenzívnejšie kontroly a vezmite si pero. Hneď po prílete je potrebné vypísať krátky dotazník. Tých je na stojanoch kopa. Ale ani jediné pero. Zvláštne. Taká drobnosť, ale môže to znamenať aj pol hodiny zbytočného čakania na požičanie pera od spolucestujúceho.
Po pečiatke od vcelku rýchlych colníkov je v hale veľký portrét kráľa Mohammeda šiesteho. A marocké vlajky na každom kroku. Lemujú ulice a visia na križovatkách aj budovách. A to sa ani nehrali žiadne majstrovstvá. Tiež rátajte s kontrolou batožiny aj pri vstupe a východe z letiskovej haly. Nie je nevyhnutné meniť si eurá na marocké dirhamy rovno na letisku. Zmenární, bánk aj bankomatov je v meste dostatok. Jedno euro je momentálne približne za jedenásť dirhamov.
Zdroj: Marián Biel
Mimochodom, budova letiska Menara bola renovovaná a rozšírená pred desiatimi rokmi a patrí k najkrajším na kontinente s výrazným dizajnom, ktorý spája modernú a arabskú architektúru.
Cenovky nejestvujú
Po východe z letiskovej haly sa začína jedna z hlavných charakterových čŕt Marrákeša, zjednávanie. Európan z toho môže byť trochu zmätený, ale cena je takmer všade o pocite. Na cenovky na trhových stánkoch, ale aj obchodoch jednoducho zabudnite. Bez zjednávania by sa vraj domáci predajcovia aj urazili. Ale to bude skôr folklór a isto by žiadny neváhal predať svoj tovar aj za ním stanovenú cenu. Platí to aj o taxíkoch. Uber oficiálne v Marrakéši funguje, ale tamojší taxikári ho zobrali na nemilosť ešte agresívnejšia ako tí z európskych metropol. Takže ho je ako šafranu.
Hovädzia tajina a olivy ako tradičná večera Zdroj: Marián Biel
Aj pri oficiálnej mestskej taxislužbe sa zjednáva. Z letiska do centra to pre domáceho môže byť 60 dirhamov, no pre turistu aj trojnásobok. No po zjednaní menej ako dvojnásobok. Je na to potrebný cit, niekomu to pôjde lepšie, inému horšie.
Neoficiálne pravidlo je začať ponúkať polovičnú sumu, ktorú navrhuje predajca. Presnosť nie je výsadou Maročanov. Týka sa to času, gramáže aj kusov. Nemusí to byť negatívum. Dá sa napríklad dohodnúť na zaujímavej množstvovej zľave. Jednoducho sú to menej upätí ľudia a berú aj biznis intuitívne.
Zdroj: Marián Biel
Nebudeme si nič nahovárať, nákupy sú pre mnohých návštevníkov Marrákeša jedným z cieľov ich cesty. Stánkov a obchodíkov sú v starom meste, respektíve v štvrti Medina, tisícky. Sústreďujú sa aj na námestí Jemaa el-Fna. Ale omnoho lepšiu atmosféru a aj výber majú obchodné uličky v okolí. No je veľmi komplikované sa v nich orientovať. Je to doslova bludisko s kilometrami tri metre širokých uličiek.
Naraziť sa dá aj na uličky nie predajcov, ale výrobcov. Ulička kovotepcov, vedľa ulička kožiarov a za nimi ulička farbiarov. Ak by väčšina predajcov nemala moderné strihy a smartfóny, človek by si pripadal ako v jednom z Aladinových príbehov. Pestrofarebná kožená obuv a šatky, tradičné čajníky alebo hory korenia. Samozrejme, stačí sa hodinku prechádzať a človek si uvedomí, že ponuka sa v obchodoch opakuje a naraziť na niečo unikátne chce čas.
Zdroj: Marián Biel
Dá sa to povedať aj o jedle. Tak ako my máme bryndzové halušky, v Maroku to je tajine. Ide o hlinenú nádobu s veľkým vekom, ktorá sa kladie do dier v zemi naplnenej rozpáleným uhlím a jedlo sa takto pripravuje aj osem hodín. Prakticky ide o pomaly dusené jahňacie či kuracie mäso v kombinácii s korením, mandľami, citrónmi alebo olivami. Tak ako pri haluškách, v každej reštaurácii je tajina trochu iná.
Ochutnať sa však dajú aj kuracie koláče so škoricou alebo rôzne šiškebaby. A potom čerstvo vytlačené šťavy z granátových jabĺk na každom rohu a tucty druhov pečiva.
