Dvojzáprah synov

Uplatnenie v biznise E. Krajčíka si našli už aj jeho synovia, manželka z neho medzičasom vystúpila. Starší Matej začal bližšie spoznávať obchod s drogériou pred piatimi rokmi. Prešiel postupne všetkými pozíciami a dnes má na starosti sklad, predajne a ich redizajn. Otec riadi obchodné oddelenie a vyjednáva s kľúčovými dodávateľmi. Počíta s tým, že časom by jeho prácu mohol kompletne prevziať starší syn, ktorý sa v minulosti živil ako profesionálny futbalista. Hrával za Slaviu Praha, pôsobil v Taliansku a obliekal tiež dres slovenskej reprezentácie. „Do určitého času som mal dve tašky, zbalil som sa a niekam som šiel. Bol som z toho vyčerpaný a chcel som už zostať na jednom mieste,“ hovorí M. Krajčík.

Jeho brat Lukáš nastúpil na rodinnú farmu v roku 2014 hneď po skončení vysokej hotelovej školy v Prahe. V začiatkoch nevedel veľa o farmárčení, vedomosti si dopĺňal priebežne. „Mal som aj šťastie na ľudí, ktorí boli ochotní deliť sa o poznatky. Začal som sa s nimi stretávať a nasávať informácie,“ približuje L. Krajčík, ktorý zodpovedá za prevádzku farmy. „My sme tu na to, aby sme ho podporili, zaplatili faktúry, urobili stratégiu, kúpili pozemky,“ dopĺňa E. Krajčík.

101 Drogerie: Futbalista zakotvil v drogérii, hotelier na farme

Rodina Krajčíkovcov: v strede otec Emil, po jeho bokoch synovia Lukáš (vľavo) a Matej (vpravo) Zdroj: Milan David

Z jedného cesta

V podnikaní sa Krajčíkovci snažia hľadať vždy najlepšie riešenie bez ohľadu na to, kto s ním príde. No E. Krajčík drží pevnú ruku nad rodinným biznisom a v strategických veciach máva vždy posledné slovo. „Aj keď niekedy si každý obhajuje svoj názor, nehádame sa do krvi. Nikdy sa nerozídeme tak, že by sme sa nevedeli pozrieť jeden druhému do očí,“ tvrdí hlava rodiny. Keď napríklad L. Krajčík povie, že potrebuje na farmu nový traktor, otec mu to schváli, no konkrétny stroj musí syn vybrať sám. „Nikdy by som to nespravil tak, že poviem, tento traktor kúpiš a budeš s ním robiť, lebo som majiteľ, otec,“ dušuje sa E. Krajčík. Prístup synov k pracovným povinnostiam sa mu pozdáva. Nerobia si, čo chcú, len preto, že ich otec je šéf. Vedia, že dodržiava disciplínu a pravidlá, a tak isto sa musia správať aj oni.

„Otec vie, že je na nás spoľahnutie, čo je prvoradé a najdôležitejšie. A robíme prácu najlepšie, ako vieme,“ hovorí M. Krajčík. Ako dôležitý bod vníma to, že aj s bratom sú odmeňovaní štandardne mesačnou mzdou za odvedenú prácu, ktorú im určil otec. „Máme veľmi triezvy pohľad na hodnotu peňazí. Nie je to tak, že idem do pokladne a niečo si odtiaľ zoberiem,“ prízvukuje s tým, že veľkú úlohu v prístupe k financiám podľa neho zohráva výchova z domu.

Pred príchodom obchodných reťazcov sme mali už viac ako štyridsať obchodov

Krajčíkovci tvrdia, že práca v rodinnej firme nenarúša ich vzájomné vzťahy v súkromí. Vedia si spolu zahrať golf, ísť na dovolenku, sadnúť si a podebadovať pri večeri aj bez toho, aby preberali robotu. Majú dokonca zvyk, že každý deň spolu zájdu na obed pripravený z produktov ich farmy.

Výhodou rodinnej firmy podľa E. Krajčíka je, že so synmi sú na jednej vlnovej dĺžke a tak sa dokážu dohodnúť behom chvíle. Ak by mali diametrálne odlišné názory, podľa L. Krajčíka by spolu ani nemohli robiť.„Máme rovnaký pohľad na biznis. Je iné baviť sa s rodinou. Nemusíte sa s nikým dohadovať, riešiť ťažké politické hry,“ uznáva M. Krajčík.

Kľúč k nástupníctvu

Jediným formálnym vlastníkom rodinných firiem Krajčíkovcov je E. Krajčík. Hovorí, že stále ho oslovujú záujemcovia o kúpu siete drogérií, on ale predávať nechce. Nástupníctvo v biznise s potomkami zatiaľ nepreberal, no túto otázku už začal riešiť aj so špecializovanými poradcami. E. Krajčík hľadá vhodný model odovzdania firmy. Nechce ju len jednoducho rozparcelovať a podeliť medzi deti, ale zabezpečiť, aby biznis fungoval naďalej podľa súčasných štandardov vrátane charitatívnych aktivít. „Bude to nastavené tak, aby si deti nemohli urobiť, čo chcú. Nebudem už mať posledné slovo, ale budem dohliadať na biznis,“ načrtáva E. Krajčík. Syn Matej súhlasí a v smerovaní podnikania do budúcnosti má jasno. „Je to rodinná firma a budeme robiť všetko pre to, aby to tak aj ostalo.“

101 Drogerie: Futbalista zakotvil v drogérii, hotelier na farme

101 Drogerie Zdroj: Milan David

E. Krajčík ani po vyše dvadsiatich piatich rokoch nemá v podnikaní veľké méty, za ktorými by sa pachtil. Hovorí, že už nemusí nikomu nič dokazovať a v živote dosiahol viac, než si predstavoval. „Najväčší cieľ je, aby k nám chodilo čo najviac spokojných ľudí. Možno je to klišé, ale preto to robíme.“ Tržby firmy podľa E. Krajčíka dynamicky rastú a „stojednotka“ momentálne rozširuje sklad v senickej centrále. 

Cesta z trávnika medzi regály

Bývalý futbalista Matej Krajčík strávil najväčšiu časť profesionálnej športovej kariéry v českých kluboch, posledný rok si odkrútil v Senici. Hrať futbal ho bavilo, no po rokoch únavného cestovania, ktoré bolo s tým spojené, nechcel robiť trénera či manažéra. Pred rozbehnutím vlastného podnikania mal rešpekt. „Mal som veľa príkladov v kabíne Slavie Praha, kde boli oveľa úspešnejší hráči ako ja, ktorí hrávali v zahraničí. Mali biznisy, reštaurácie, rôzne obchody a všetko išlo do stratena,“ hovorí M. Krajčík.

Niekoľko mesiacov potom, ako v roku 2013 zavesil kopačky na klinec, nastúpil do reťazca 101 Drogerie, firmy svojho otca Emila Krajčíka a rovno vhupol medzi pracie prášky, kozmetiku či šampóny. Prechod z futbalového režimu nebol jednoduchý. „Po futbale to nie je sranda, ste v takej bubline. Dostávate peniaze, staráte sa sám o seba a máte stále naplánovaný čas. Keď potom prídete prvý deň do práce a vozíte sa na vysokozdvižnom vozíku, ste na začiatku. Neviete nič, akurát slušne pozdraviť, prísť ráno načas a urobíte to, čo vám kto povie,“ približuje M. Krajčík.

V rodinnej firme postupne prešiel všetkými oddeleniami, aby spoznal ľudí, pochopil procesy a vedel, čo v sebe nesie napríklad práca skladníka či predavačky. Futbalom si zarobil dosť peňazí na to, aby dlhšiu dobu nemusel pracovať, ale to nebolo pre neho. „Ráno vstanete a nemáte žiadny smer. Čo budete chodiť stále na kávu? To nie je ono,“ presviedča M. Krajčík. I keď futbalu v minulosti obetoval celý život, dnes mu už vôbec neholduje. Tvrdí, že od posledného zápasu v drese Senice nekopol do lopty. Ak by si šiel zahrať, tak iba tak, aby si to užil. No nelákajú ho duely s partiou, kde chce každý zvíťaziť a hrá ako o život. „Radšej si idem zahrať s otcom golf alebo si zalyžujem,“ prezrádza M. Krajčík. Pre osemnásťnásobného slovenského reprezentanta je kopanie do lopty už jednoducho pasé.

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy: