Po odpojení nabíjacích káblov a stlačení štartovacieho tlačidla skontrolujem na displeji akčný rádius, zistím, aká je momentálne vonkajšia teplota a či mám všetky spotrebiče, ktoré nepotrebujem (klimatizácia, vyhrievanie sedadiel a vonkajších zrkadiel...), vypnuté.
Keď stojím na svetelnej križovatke, rád by som vypol svetlomety, počas jazdy sa zas vyhýbam razantnejšiemu predbiehaniu, lebo to tiež dramaticky redukuje dojazd. Keď doma zaparkujem, okamžite vyberám kábel a pripájam ho do siete. Pozitívne emócie, ktoré ma inak takmer vždy pri šoférovaní sprevádzajú, potláčam. V rámci svojich možností sa správam maximálne racionálne.
Keď som testoval hybridný Mercedes-Benz GLC SUV e 4Matic a absolvoval som rovnaký rituál s káblom, sused jazdiaci na vznetovom volve sa ma spýtal: „To musíš robiť zakaždým?“ Odpovedám, že s elektromobilom áno a s hybridom ani nemusím, ale potom jazdiť s hybridom nemá zmysel. „Tak to by sa mi nechcelo,“ hovorí mi.
Európska komisia v ofenzíve
Keď som prednedávnom hovoril s Petrom Ševcem – riaditeľom SEVA (Slovenská asociácia pre elektromobilitu), tak trochu vyčítal Európskej komisii, že namiesto toho, aby vyvíjala iniciatívu v prospech e-mobility, ktorá podľa neho má tú najväčšiu perspektívu, k alternatívnym pohonom zaujíma neutrálny postoj. Žiadny nefavorizuje. Zdá sa však, že ľady sa pohli. Komisia predstavila balík navrhovaných opatrení pre mobilitu. Masové zavádzanie elektromobilov už považuje za kľúčové a stanovila cieľ – 30-percentný podiel čistých áut (elektricky nabíjaných áut ECV – teda elektromobilov a plug-in hybridov) v predaji už v roku 2030.
Komisia ďalej usudzuje, že limity produkcie CO2 pre výrobcov, ktoré sú na rok 2030 o 30 percent nižšie ako v súčasnosti platné, iným spôsobom nemožno dosiahnuť. Navrch pridala 800 mil. eur na rozvoj infraštruktúry a ďalších 200 mil. na vývoj a výrobu batérií.
Automobiloví výrobcovia varujú
Európska asociácia automobilového priemyslu (ACEA), samozrejme, vedela, čo sa chystá. Tesne predtým, ako Komisia predstavila svoj balík, ACEA prišla s varovaním, že je až príliš ambiciózny. Poukazuje na to, že v súčasnosti vyšší trhový podiel ako jedno percento pre ECV dosahujú len štáty s HDP vyšším ako 10 -tisíc eur na obyvateľa.
Pritom takmer polovica členských štátov EÚ vykazuje len 0,5-percentný trhový podiel ECV a v krajinách s HDP nižším ako 17-tisíc eur na obyvateľa (vrátane nových členských štátov) sa trhový podiel elektromobilov blíži k nule. Združenie nesúhlasí, aby sa často vyzdvihovaný nórsky trh (29-percentný trhový podiel ECV) bral ako meradlo. Pritom Nórsko dosahuje HDP vo výške 64-tisíc eur na obyvateľa, čo je dvojnásobok oproti priemeru EÚ.
Generálny tajomník ACEA Erik Jonnaert povedal: „Opatrenia na dekarbonizáciu by mali byť inkluzívne. Nedá sa predpokladať, že všetky krajiny sú v rovnakej pozícii ako niekoľko vyspelých trhov.“ Dodáva, že podiel ECV na trhu je významný len v krajinách, ktoré e-mobilitu podporujú rozsiahlymi stimulmi, no päť členských štátov EÚ neponúka žiadne stimuly.
Štatistické údaj zverejnené ACEA za tri kvartály tohto roku vypovedajú, že v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 dopyt po nových ECV stúpol o 59,7 percenta. Z veľkých trhov viac ako dvojnásobný prírastok registrácií vykázalo Nemecko (115,6 %), skromnejší prírastok zaznamenali Francúzsko (22,7 %) aj Spojené kráľovstvo (21,1 %). Líder v e-mobilite – Nórsko si polepšilo o 29,1 percenta. Na Slovensku sa medziročne počet registrácií zvýšil z 37 na 199, v ČR zo 130 na 234, v Poľsku zo 419 na 681 a v Maďarsku z 234 na 731.