Človek, ktorý stojí za estónskou digitalizáciou: Chceme byť ako Spotify pre biznis

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa Estónsko nebojí ruských hackerov, ale nepodceňuje ich
• Ako sa dá pripraviť na online platenie daní za rok
• Prečo Estónci  vyberú viac daní ako susedné Lotyšsko
• Prečo sa u nich nepodvádza na DPH
• Prečo nie je Estónsko daňový raj napriek nulovej firemnej sadzbe dane
• Prečo chce lákať zahraničné firmy na e-občianstvo

Estónsky IT špecialista je v online rozhovore neformálny. Pri zložitých veciach používa jednoduché a názorné príklady. Tvrdí, že Estónsko je lídrom v digitalizácii štátnej správy a je pripravené na ďalšie útoky ruských hackerov. Otázne nie je či, ale kedy prídu.

Estónsko je známe svojim e-governmentom. Je digitalizácia štátnej správy ľahšia v malej krajine ako je vaša alebo sa to dá urobiť hocikde vo svete?

Čína v digitalizácii urobila ešte viac. Ak to dokáže taká veľká krajina, dokáže to každý, len sa netreba vyhovárať. Dôležitý však nie je iba e-goverment, ale digitalizácia celej spoločnosti. To nemôžete oddeliť. Súkromný a verejný sektor musia spolupracovať. Vláda nikdy nedokáže urobiť takú dobrú aplikáciu ako súkromná firma, lebo nie je motivovaná peniazmi. Preto sa digitálnu spoločnosť podarilo vybudovať napríklad vo Švédsku aj v Číne. Musí tam byť akceptácia zo strany spoločnosti. Potom to už ide ako snehová guľa. A čínska snehová guľa sa teraz pohybuje rýchlejšie ako tá švédska či estónska.

Pýtam sa preto, lebo som počul, že napríklad digitálne občianske preukazy boli v Estónsku ľahko presadené, lebo ste ešte v 90. rokoch vymenili všetky staré sovietske preukazy za nové. Mali ste tak dobrú štartovaciu dráhu

Asi ste o našej digitálne histórii hovorili s nejakým štátnym úradníkom, ktorý nebol inžinierom. Ja som inžinier. Ten úradník asi zabudol na fakt, že v Sovietskom Zväze mala každá republika nejakú úlohu, čo mala pre štát prinášať. Lotyšsko bolo dobré v elektronike, Gruzínsko vo víne. Estónsko bolo zase dobré v poľnohospodárstve a v softvérovom inžinierstve. Takže transformácia nezačala v roku 1991 ( vtedy sa rozpadol Sovietsky Zväz, pozn. TREND), ale oveľa skôr. My sme už vtedy mali expertov na softvér. Prvé počítače v tom čase prišli z Estónska. Pravda je, že veľa pravidiel digitalizácie sme nastavili na zelenej lúke, ale znalosti a skúsenosti sme už mali 30 rokov. Prví softvéroví inžinieri skončili univerzity v Estónsku už v 60-tych rokoch.

Na Slovensku máme veľmi komplikovaný prístup na vládny portál, cez externú čítačku s kartou a PINom s nutnosťou inštalovať softvér. Je to dobré riešenie?

Ľudia nepoužívajú vládne online služby veľmi často, možno dva-tri krát do roka na priznanie daní. Na druhej strane aplikácie v mobile používate denne, internet banking možno niekoľko krát týždenne. Vláda by preto nemala robiť tieto aplikácie sama, mal by to byť národný projekt.

Čo by to znamenalo?

Spolupracovať so súkromným sektorom. Prihlasovať sa na rôzne služby inak je otravné. My v Estónsku máme jednotný prístup na štátne služby.

Máte elektronické ID-karty, cez ktoré sa dá napríklad vyplniť daňové priznanie. Koľko ľudí a firiem to využíva?

Až 96 percent, dokonca aj starší ľudia. Zaplatiť dane dokážete cez štyri kliky. Informácie o vás sú už v systéme natiahnuté z rôznych štátnych aj súkromných portálov. Je to pohodlné a rýchle. O tom je budovanie digitálnej spoločnosti. Nerobí si to vláda na svojom piesočku, ale spolupracuje s bankami aj s firmami. Snažíme sa minimalizovať ľudské úsilie a maximalizovať automatizáciu. Ak je nutné kvôli tomu zmeniť daňové zákony, tak to urobte. Ak sa dane dajú platiť rozumne, tak ich ľudia radi zaplatia. Ak máte efektívny daňový systém, tak dane môžete znížiť. Napríklad Estónsko je menšia krajina ako Lotyšsko, ale vyberieme rovnakú sumu daní ako naši susedia, pritom nemáme vyššie dane.

Takže čo robíte lepšie?