„Okamžitá potreba je približne tisíc až dvetisíc ľudí a tri- až päťtisíc ľudí v najbližších dvoch až troch rokoch,“ vraví pre TREND.sk Gustáv Budinský z IT asociácie Slovenska.

Kto sa rozhodol študovať informatiku, preto zrejme urobil dobré rozhodnutie. Asociácia odhaduje, že do piatich až siedmich rokov bude pracovný trh na Slovensku potrebovať až 10-tisíc informatikov.

Informatici sa nemajú zle ani podľa dát Štatistického úradu. Ich priemerná mzda sa pohybuje okolo 1 571 eur, konkurujú im len finančné a poisťovacie služby, kde je priemerný zárobok o dve eurá vyšší. Ostatné odbory až na pár výnimiek majú platy až o polovicu nižšie.

Podľa výsledkov IT Fitness Testu 2013, na ktorý upozornil server Živé.sk. až 40 percent študentov stredných škôl plánuje študovať informatiku. Záujem však podľa ankety klesá po tom, ako študenti zistia, že informatika je do veľkej miery spojená s matematikou.

Záujem o IT pozície nižší až o tretinu

Firmy na Slovensku tvrdia, že nezáujem o IT a technické vedy je dlhodobejší problém. „Príčinou je samotný limitovaný počet kvalifikovaných odborníkov a ich častý odchod do zahraničia, kde sa dokážu uplatniť a kde odchádzajú najmä za vyššími platmi,“ vraví pre TREND.sk riaditeľ spoločnosti Swan Stanislav Verešvársky.

Slabý dopyt v dobe vysokej nezamestnanosti potvrdzuje aj pracovný portál Profesia.sk. Ponuky na pozície pre informačné technológie pritom tvoria jeden z najvyšších podielov. "Od januára sme zverejnili 78 494 pracovných ponúk, z toho 17 percent tvorili ponuky do informačných technológií,“ vraví Marcela Glevická z Profesia.sk.

Zaujímavé je porovnanie reálneho záujmu: kým na jednu pozíciu mimo informatiky sa v priemere hlási 34 uchádzačov, na pracovné miesta do IT sféry je to len 12 ľudí.

Podľa prieskumu portálu Platy.sk aj v rámci IT pozícií sú značné rozdiely: kým napríklad na pozíciu správcu počítačovej siete sa prihlási 11 kandidátov, na prácu softvérového inžiniera si firma v konečnom dôsledku vyberá v priemere len z dvoch ľudí.

Hľadanie z kopy študentov

Čo sa stane, ak firma nenájde žiadneho vhodného uchádzača? Jedným z riešení je hľadanie mladých talentov už na škole. "Dôležitým kanálom je aj spolupráca so strednými a vysokými školami. Šikovných študentov oslovujeme už v prvých ročníkoch a pracujeme s nimi počas štúdia. Tí najlepší dostávajú možnosť uplatniť sa v Európskom obchodom centre Dell hneď po skončení školy,“ vraví pre TREND.sk Martina Nagyová, ktorá má v bratislavskom Delli na starosti hľadanie talentov.

Spoločnosť SAP napríklad dlhodobo spolupracuje s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici a poskytuje slovenským vysokým školám a univerzitám bezplatný prístup k riešeniam a systémom SAP.

Šéf SAP Slovensko Roman Knap pre TREND.sk tvrdí, že ročne je na trhu práce požiadavka na tisíc ľudí, ktorí ovládajú prácu s riešeniami SAP. „Naviac študenti si v prípade ich záujmu môžu zvoliť SAP ako jeden zo svojich študijných smerov a následne sú z nich experti, ktorí sú pripravení aj na vývoj či úpravy existujúcich systémov,“ dodáva R. Knap.

Prelom v prepojení praxe so vzdelaním priniesla pred pätnástimi rokmi americká firma Cisco Systems. Potrebovala nových ľudí, ale tí, ktorí v tej dobe vychádzali zo škôl, neboli kvalifikovaní v odbore. Predtým, ako ich prijali do zamestnania, museli prejsť školeniami, aby získali dostatočnú odbornosť. Zvyšné skúsenosti získali až praxou.

Spoločnosť Cisco po čase vymyslela efektívnejší a časovo nenáročnejší spôsob získavania kvalitných ľudí. Podpísala zmluvu o spolupráci s americkou Stanfordskou univerzitou. Vznikla myšlienka vytvoriť globálny vzdelávací program, ktorý by bol financovaný Ciscom.

V priebehu rokov 1997až 1998 sa pripojilo do projektu Cisco Networking Academy ďalších šesť desiatok amerických škôl a všetko nabralo rýchly spád: v roku 1999 sa k iniciatíve pripojilo aj Slovensko a na Technickej univerzite v Košiciach bola otvorená prvá Sieťová akadémia.

V súčasnosti je na Slovensku do programu zapojených viac ako 70 stredných a vysokých škôl, v rámci programu študuje takmer 6-tisíc študentov a doposiaľ ho absolvovalo viac ako 25-tisíc študentov.

Na vyhľadávanie talentov na univerzitách sa dala aj firma Eset, ktorá má problémy obsadzovať kvalitných ľudí do technologickej divízie. Na hľadanie tých najlepších využívajú aj moderné nástroje. „Pri hľadaní vhodných kandidátov využívame aj sociálne siete a refferal program,“ vraví pre TREND.sk PR špecialistka Esetu Zuzana Hošalová.

Spoločnosť Ness Technologies zašla ešte ďalej a nedávno dokončila projekt, kde sa snaží osloviť talenty už na základných školách pod názvom Kockaté hlavy.

„Vychovávame si talentovanú mládež, ktorá získava prvé skúsenosti s IT, aby nadobudli záujem o informatiku a následne prácu v tomto obore. Projekt štartuje v novembri,“ tvrdí pre TREND.sk marketingová riaditeľka Silvia Havrillová.

Na východnom Slovensku fungujúca firma T-Systems Slovakia zobrala problém do svojich rúk. Od začiatku tohto školského roka spolupracuje s košickou Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou a spustila trojročné pomaturitné štúdium v odbore Počítačové systémy. Firma tvrdí, že chce spolupracovať so študentom a nie absolventom, pri ktorom musí investovať do školení.

Nástupníctvo a vychovávanie

Ani bankový sektor už dávno nie je len o vyštudovaných ekonómoch, ale o šikovných vývojároch. Tatra banka tvrdí, že problém nedostatku IT špecialistov netreba zovšeobecňovať. „Existujú však aj také IT pozície, na ktoré je nájsť vhodného kandidáta za primerané náklady z externého prostredia takmer nereálne," vraví pre TREND.sk člen predstavenstva Tatra banky Vladimír Matouš.

Ako dodáva, "najväčší problém máme s pozíciami, ktoré si vyžadujú dlhoročnú predchádzajúcu pracovnú skúsenosť so špecifickými modernými technológiami, či už v oblasti vývoja informačných systémov, ako aj v administrácii informačných systémov“. Expertov je málo, čoho sú si podľa V. Matouša dobre vedomí, preto žiadajú vyššie platy. Banka preto preferuje takzvaný systém nástupníctva, často aj z juniorských pozícií.

Preplatenie nových ľudí firmy svorne odmietajú. „Do platových vojen s konkurenciou sa nepúšťame. Pozeráme sa i do vnútra firmy a vďaka tréningovému programu je možné i preškolenie nášho zamestnanca na inú pozíciu,“ vraví pre TREND.sk marketingový šéf Accenture Marek Gešo.

Firma Eset vidí v preplatení zamestnanca dokonca nástrahy. „Podobné praktiky totiž môžu medzi zamestnancami spraviť zlú krv,“ vraví Hošalová.

Na stredoškolských pozíciách vysokoškoláci

Zásadným problémom je podľa Gustáva Budinského z IT asociácie Slovenska štruktúra, ktorá láka prakticky všetkých stredoškolákov študovať na vysokej škole.

„V digitálnom priemysle vo vyspelých krajinách veľkú časť pozícií tvoria stredoškolské pozície. Na Slovensku aj tieto pozície zastávajú vysokoškoláci. Nábor všetkých namiesto výberu najlepších na vysoké školy má za následok katastrofálnu degradáciu ich kvality,“ vraví, dodávajúc, že na Slovensku chýba dobré stredné odborné vzdelávanie, fungujúci systém nadstavieb, bakalárskeho štúdia a celoživotného vzdelávania.

G. Budinský má jasno aj v tom, čo sa musí zmeniť, aby problém s IT-čkármi nebol: Musia sa zmeniť školy, ktoré musia iniciatívne a pružne reagovať na požiadavky trhu práce. „Nemôžu učiť to, čo bolo aktuálne pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. V takom dynamickom odvetví, ako je IT, je to zásadný problém,“ dodal G. Budinský.

Ministerstvo zatiaľ len hovorí

Ministerstvo školstva je optimistickejšie a tvrdí, že zmeny, ktoré sa týkajú informatiky sa už realizujú. „Zo štrukturálnych fondov je financovaný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorého cieľom je prispôsobovať vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a posilniť prepojenie vysokých škôl s podnikovou sférou tak, aby absolventi mohli nadobudnuté kompetencie okamžite využiť v podnikovej praxi,“ vraví hovorca ministerstva Michal Kaliňák.

Vo forme úvah je záujem ministerstva, aby systém rozdeľovania dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám finančne stimuloval verejné vysoké školy pri získavaní grantov zo súkromného sektora, osobitne vo výskume.

Ako však presvedčiť študentov, aby inklinovali k matematike a prírodným vedám, je aj podľa rezortu beh na dlhé trate. Ministerstvo vraví, že prístup študentov sa zmení, ak dôjde k úprave vzdelávacieho programu alebo zmeny v prípravy budúcich učiteľov. Stále však ide len viac o slová ako činy.

Či už ide o výučbu cudzích jazykov alebo informatiky, školy musia mať dostatočne erudovaného odborníka v podobe učiteľa informatiky, ako aj dostatočné materiálne vybavenie učební.

V čase, keď sa základné a stredné školy boria v dlhoch a sú rady, že si z rozpočtu zaplátajú dieru na streche, je zaplatenie dobrého učiteľa informatiky veľkou výzvou.