Otroctvo ako také je v rozvinutých krajinách zakázané, no tento prežitok sa stále na svete vyskytuje, napríklad aj vo forme nútenej práce. Na internetovej stránke slaveryfootprint.org možno zistiť, koľko otrokov treba na to, aby sme si udržali životný štandard, ktorý máme.

V ideálnom prípade tak treba rozmýšľať nielen nad uhlíkovou stopou, ktorú na svete zanecháme, ale aj nad otrockou stopou. Web si možno na prvý pohľad vypýta priveľmi detailné informácie. Týkajú sa nielen toho, koľko vlastníme elektroniky, ale aj to, koľko máme doma párov nohavíc, koľko kusov tričiek, spodnej bielizne, ba dokonca aj to, aké strukoviny a citrusy jeme.

Dvadsať a viac na jedného

Následne web vypočíta číslo - koľko otrokov pracuje na to, aby si človek mohol užívať životný štýl s televízorom, laptopom, smartfónom z Číny, rozmanitou stravou s plodmi z Afriky a košieľ z Bangladéša. Treba však upozorniť na to, že nejde o exaktný údaj - aj počet otrokov na našej planéte je len odhad.

Stačí však, aby človek zadal bežné údaje - televízor, počítač, primerané množstvo zeleniny či ovocia a aj skromnejší šatník so zopár nohavicami, a pod číslo 20 sa už tak ľahko nedostanete.

Web vznikol v spolupráci s vládou USA a neziskovou organizáciou Made in a Free World, ktorá bojuje proti otroctvu. Založili ho ešte v roku 2011 nadšenci v kalifornskom Oaklande na čele s Justinom Dillonom.

Otroka definujú ako „kohokoľvek, kto je nútený pracovať bez pláce, kto je ekonomicky vykorisťovaný a nemá možnosť takúto činnosť zanechať“. Cieľom projektu nie je vzbudiť v ľuďoch pocit viny, ale vzdelať o problematike otroctva, resp. nútenej práce. 

Milióny v tiesni

Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) je na svete vyše 21 miliónov obetí nútenej práce, z toho 11,4 milióna žien a dievčat, 9,5 milióna mužov a chlapcov. Z toho počtu sa obeťou neeticky zištných firiem a súkromníkov stalo 19 miliónov, vyše dva milióny sú v područí autoritatívnych režimov a rôznych povstaleckých či militantných organizácií. Takýto štýl nelegálnej práce vynáša 150 miliárd dolárov ročne a najčastejšie ide o oblasť poľnohospodárstva, stavebníctva, výroby, ale napríklad aj zábavného priemyslu.

Global Slavery Index navýšil odhad na alarmujúcich 45,8 miliónov ľudí v okovách moderného otroctva v 167 krajinách sveta. Až 58 percent otrokov žije dokopy v piatich krajinách sveta – India, Čína, Pakistan, Bangladéš a Uzbekistan. V rámci nútenej práce a ekonomického vykorisťovania sa však spomínajú aj krajiny Západnej Európy, Japonsko, USA či Austrália.

Netreba teda zatvárať oči nad otroctvom a tváriť sa, že je ďaleko. Príklad sa našiel aj v obľúbenej dovolenkovej destinácii – v Taliansku. Ide o príbeh rumunskej farmárky na Sicílii, ktorý priniesol britský denník Guardian. Nútená práca, znásilňovanie a ponižovanie sa stali súčasťou jej života a podobný osud dostihol mnohé jej krajanky v tejto oblasti.

OSN sa preto vo svojom programe udržateľného rozvoja rozhodlo do roku 2030 prijať opatrenia, ktoré by zbavili svet moderného otroctva, nútenej práce a detskej práce. Spolu s ILO, vládou USA a mnohými ďalšími organizáciami neskôr založili hnutie 50 for Freedom, ktoré si získalo aj vlastný hashtag #50FF. Cieľom projektu je zvýšiť povedomie a v prípade potreby sa aj ozvať. Rovnako ako interaktívny dotazník SlaveryFootprint.org, aj 50 for Freedom tvrdia, že jedna z ciest, ako bojovať proti otrokárom, je aj uvedomiť si, že problém sa týka všetkých, bez ohľadu na krajinu pôvodu.