Vzhľadom na fakt, že produktivita klesá, podnikateľský svet zúfalo hľadá záchranné lano na vyriešenie existenčnej krízy, ktorá pohlcuje pracovnú sféru, píše Bloomberg.
Predpokladá sa, že týmto záchranným lanom má byť štvordňový pracovný týždeň. Po tom, čo skrátenie pracovného týždňa prinieslo pozitívne ohlasy v rôznych krajinách sveta, demokratický kongresman Mark Takano teraz opätovne predložil návrh zákona, ktorý by zmenil definíciu pracovného týždňa vo federálnom zákone.
„Zamestnanci v celej krajine si tak kolektívne pozmenia postoj k práci,“ uviedol Takano vo vyhlásení.
Keď sa pred rokom prvýkrát objavil Takanov návrh zákona, ľudia ho porovnávali s päťdňovým pracovným týždňom Henryho Forda. Vrátiť by sme sa mohli ešte ďalej do minulosti, k prvým odborovým hnutiam vrátane waleského socialistického priekopníka Roberta Owena a jeho sloganu z roku 1817 spred sto rokov: „Osem hodín práce, osem hodín oddychu, osem hodín odpočinku.“
Úvahy týkajúce sa menej práce a viac voľného času sa opäť presadili pred desiatimi rokmi, keď holandský sociálny mysliteľ Rutger Bregman vydal vplyvnú knihu Utópia pre realistov. V tejto knihe venoval jednu kapitolu 15-hodinovému pracovnému týždňu, vrátil sa k slávnej eseji ekonóma Johna Keynesa z roku 1930 a tvrdil, že automatizácia a umelá inteligencia aj tak skrátia pracovný čas.
V skutočnosti to však vyzerá, že to bude podstatne chaotickejšie, než sa predpokladalo.
Lynda Grattonová, profesorka manažérskej praxe na London Business School, odhaľuje zložité problémy vedúcich pracovníkov v posledných troch rokoch, ktoré sa pri hľadaní fungujúcich hybridných modelov vyskytli. Iba 42 percent spoločností a vedúcich pracovníkov, ktorých oslovila v rámci celosvetového prieskumu, sa dohodlo na „konečnom návrhu hybridnej práce“, napísala v časopise Harvard Business Review.
Ambícia kodifikovať nové pracovné normy do jednotného systému, ako napríklad 20-percentné skrátenie pracovného času za 100 percent mzdy, je chvályhodné, no pre mnohých nerealizovateľné.
Medzinárodná organizácia práce vo svojej nedávnej správe Working Time and Work Life Balance Around the World (Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom vo svete) uznala, že „je v prípade podstatnej časti svetovej pracovnej sily nesúlad medzi skutočným pracovným časom zamestnancov a ich preferovaným pracovným časom“, konkrétne „pracovníci by radšej pracovali dlhšie, aby zvýšili svoje príjmy, ale nemôžu tak spraviť“.
Dnešný trh práce jednoducho nemožno porovnávať s tým spred sto rokov, ktorý je inšpiráciou pre kampaň za štvordňový pracovný týždeň. Využívanie nových technológií je všadeprítomné a neobmedzuje sa len na výrobné haly.
Biele a modré goliere napodiv spája tlak na oddelenie práce a voľného času a čoraz viac aj ekonomická stránka tohto procesu. Navyše mnohí, ktorí experimentujú so samotným tzv. štvordňovým týždňom, nestavajú svoje programy na prísnom štvordňovom rozvrhu, ale na flexibilných opatreniach, ktoré vyhovujú potrebám jednotlivých pracovníkov a podnikov. Rozdelia tak napríklad prácu na dve polovice dní namiesto jedného celého voľného dňa.
Výskum v Spojenom kráľovstve ukázal, že väčšina ľudí uprednostňuje flexibilný pracovný čas pred strnulosťou štvordňového týždňa. V Austrálii, ktorá čelí akútnemu nedostatku pracovnej sily, podiel pracovných ponúk uvádzajúcich štvordňový pracovný týždeň dramaticky rastie, ale stále predstavuje len zlomok všetkých pracovných miest.
Christy Hoffmanová, generálna tajomníčka UNI Global Union, ktorá zastupuje 20 miliónov pracovníkov v 150 krajinách, na zasadnutí o štvordňovom pracovnom týždni v Davose zdôraznila, že „flexibilitu chcú všetci. Niektorí ľudia by radšej mali päťdňový pracovný týždeň a potom šesť týždňov voľna“.
Robert Sadow zo Scoop, nástroja na plánovanie pracovného času v kancelárii, ktorý zverejňuje index flexibilných pracovných ponúk, uviedol: „Väčšina ľudí si aj tak začala nosiť prácu domov, len čo sa e-mailové schránky integrovali do telefónu. Očakávam, že o niekoľko rokov sa budeme oveľa menej sústrediť na to, kedy presne zamestnanec pracuje, a viac sa sústrediť na výsledky, ktoré tento zamestnanec pre podnik vytvára.“
