S platovými rozdielmi medzi ženami a mužmi zápasí väčšina členských krajín Európskej únie (EU). Ženy na Slovensku zarábajú v porovnaní s mužmi o 16,6 percenta menej a v EÚ patríme z pohľadu platových rozdielov medzi tie horšie krajiny. Situáciu chce zmeniť strana Progresívne Slovensko. Tá požaduje zverejňovanie rodových platových rozdielov, inými slovami, zamestnávatelia by mali povinnosť zverejňovať platy mužov a žien na jednotlivých pozíciách. Tí sú však proti.
„S cieľom odstrániť neutíchajúce platové znevýhodnenie žien zavedieme tiež zverejňovanie rodových platových rozdielov. Väčší zamestnávatelia budú povinní informácie o štruktúre povolaní a štruktúre odmien zverejňovať podľa rodovej príslušnosti. Štát bude tieto informácie analyzovať a zverejňovať výsledky za účelom vyššej transparentnosti a postupného dosiahnutia rovnakého odmeňovania mužov a žien,“ predstavila návrh Lucia Plaváková, podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.
Zamestnávateľom sa tento návrh nepozdáva. „Uvedený návrh bude pre zamestnávateľov ďalšou byrokratickou záťažou bez hlbšieho prínosu. Povinné zverejňovanie platových rozdielov, ktoré má za cieľ odstránenie rodovej nerovnosti, môže však vytvárať nové formy nespravodlivosti,“ upozorňuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. K nesúhlasu sa pridáva aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) „Ísť cestou zavádzania plošných opatrení a povinností pre firmy nepovažujeme za optimálny a efektívny prístup. Ani samotná legislatíva totiž pre úplné vyrovnanie platových rozdielov v praxi stačiť nebude.
Štát by mal ísť v prvom rade cestou prijímania systémových podporných opatrení, a dbať na to, aby tieto boli jednoduché, v praxi realizovateľné, a aby podnikom na konci dňa neprinášali len hrozby sankcií a nadbytočnú byrokraciu,“ zdôraznila Petra Podhorcová, hovorkyňa RÚZ. Zamestnávatelia, ale aj analytici sa obávajú, že toto je len začiatok deformácie podnikateľského prostredia.
„Problémom tejto iniciatívy je, že sa neskončí len vo zverejňovaní údajov. Predstaviteľ Európskej komisie hovorí, že bez kvót na zastúpenie pohlaví to nepôjde. Dá sa očakávať, že štát bude chcieť regulovať platy zamestnancov podľa svojho gusta. Štruktúra zamestnancov a ich odmeňovanie by ale mali byť v rukách vlastníkov firiem. Oni majú skutočnú motiváciu získať čo najvyšší výnos zo zapojených zdrojov,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podľa neho nestačí povedať, že rovnosť je lepšia, ale tiež „koľko rovnosti za aké náklady“. „Ako príklad môžeme uviesť zverejňovanie platov v inzerátoch. Kde štát zverejnil vyhodnotenie tejto regulácie?“, pýta sa analytik R. Ďurana.