Zamestnanci v stavebníctve, ktorým ich zamestnávateľ nevyplatil mzdu, budú môcť od budúceho roka požadovať vyplatenie mzdy alebo jej časti aj od dodávateľa služby.
Pôjde o stavebné práce, týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce, ktorý ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania.
Úrad na ochranu osobných údajov však upozorňuje na to, že je potrebné vymedziť rozsah osobných údajov o zamestnancoch, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytnúť dodávateľovi služby.
Všeobecne formulované znenie žiada úrad nahradiť konkrétne stanoveným rozsahom osobných údajov.
Chýba jednoznačnosť
„Zákonodarca musí v texte legislatívneho predpisu jasne a určito upraviť, o aké osobné údaje ide s ohľadom na dosiahnutie sledovaného účelu," uviedol Úrad na ochranu osobných údajov.
Vzhľadom na slabšiu pozíciu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, navyše v situácii nevyplatenia mzdy, sa podľa úradu všeobecnou formuláciou v navrhovanom znení umožní široký výklad rozsahu osobných údajov potrebných na vyplatenie mzdy.
„Navrhujeme jednoznačne v zákone naformulovať, aké údaje zamestnávateľ na vyplatenie mzdy potrebuje, pričom je potrebné pri takto stanovenom rozsahu zohľadniť a rešpektovať zásadu obmedzenia účelu s prepojením na zásadu minimalizácie spracúvania osobných údajov," odkázal úrad rezortu práce.
Navrhovanou úpravou sa podľa úradu dosiahne jednoznačnosť a v praxi aj rovnaká aplikácia pre všetky budúce pracovnoprávne vzťahy.
Rozšírenie subdodávateľskej zodpovednosti
Zamestnanci v stavebníctve majú mať vďaka novele Zákonníka práce lepšie garantované právo na mzdu najviac v sume minimálnej mzdy za každú hodinu práce vykonávanú pre dodávateľa služby.
Návrhom novely pracovného kódexu ministerstvo práce reaguje na výhrady Európskej komisie, ktorá upozornila na nesúlad slovenských právnych predpisov s príslušným článkom európskej smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Novelou Zákonníka práce sa tak má rozšíriť subdodávateľská zodpovednosť za nevyplatenie mzdy pri stavebných prácach.
Dodávateľ služby má zodpovedať na vyplatenie mzdy alebo jej časti najviac v sume minimálnej mzdy patriacej za každú hodinu práce, ktorou sa zamestnanec podieľal na kontrakte svojho zamestnávateľa.
Túto mzdu poskytne dodávateľ v rozsahu takzvanej „čistej“ mzdy a dodávateľ služby nebude zodpovedný za výkon zrážok zo mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ bude naďalej zodpovedný za poskytnutie zostávajúcej časti mzdy a za výkon zrážok.
Do výšky minimálnej mzdy
Ak by išlo o zamestnanca, ktorý vykonal prácu pre dodávateľa služby v rozsahu 174 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci, návrh novely Zákonníka práce umožní zamestnancovi, ktorému jeho zamestnávateľ neposkytol splatnú mzdu, požiadať dodávateľa služby o výplatu mzdy najviac v sume 700 eur, teda v sume aktuálnej minimálnej mzdy.
Dodávateľ služby sa v tomto prípade stane „ručiteľom“ za vyplatenie tejto mzdy, ak ju neposkytol zamestnávateľ.
„Predložený návrh zákona je plnou harmonizáciou s právom EÚ. Ide o minimalistický model transpozície, pri ktorom nedochádza ku goldplatingu," dodalo ministerstvo práce.
Ďalšie dôležité správy
