Už dlhšiu dobu sa diskutuje o tom, aké dôsledky bude mať umelá inteligencia (AI) na budúcnosť pracovnej sily. Zatiaľ čo niektorí ekonómovia varujú pred masovým zánikom pracovných miest, iní tvrdia, že technológie vytvoria nové príležitosti. Nedávny výskum Massachusettského technologického inštitútu (MIT) ukazuje, že AI môže síce zvýšiť produktivitu, no zároveň môže negatívne ovplyvniť spokojnosť zamestnancov.
Doktorand na MIT skúmal dôsledky zavádzania nástrojov AI na vzorke 1 018 vedcov. Zistil, že technológia pomohla pracovníkom vytvárať nové objavy a prispela k 17-percentnému nárastu tvorby nových produktov. „Možno najvzrušujúcejšia vec na AI je, že dokáže urýchliť vedecké objavy a inovácie, čo by bolo obrovským prínosom,“ uviedol výskumník Aiden Toner-Rodgers pre denník The Wall Street Journal.
Nástroj, ktorý pomáhal generovať nové chemické zlúčeniny, sa podieľal na 57 percentách inovácií vedcov. To znamená, že „kľúčová kreatívna časť procesu bola automatizovaná,“ povedal A. Toner-Rodgers.
Diskriminácia na základe veku deformuje prácu. Starší zamestnanci sa radšej zatajujú
Zároveň došlo k zásadnej zmene. Hlavnú pracovnú náplň vedcov pozostávajúcu z originálneho myslenia nahradilo hodnotenie návrhov generovaných AI, pričom mnohé z týchto návrhov neboli dlhodobo použiteľné. Tento posun ovplyvnil aj spokojnosť pracovníkov: až 82 percent z tých, ktorí nástroj používali, uviedlo pokles spokojnosti v práci, uvádza štúdia MIT.
„Nemohol som sa zbaviť pocitu, že veľká časť môjho vzdelania je teraz zbytočná,“ povedal za všetkých jeden zo zapojených vedcov.
Hoci ide len o jednu štúdiu a revolúcia AI je stále v počiatočných fázach, výsledky môžu byť varovaním pre zamestnávateľov o potenciálnych negatívach zavádzania tejto technológie do pracovných procesov. AI by mohla zásadne zmeniť, ako zamestnanci vnímajú budúcnosť jednotlivých profesií, konštatuje Brit Morse z Fortune.