Počas troch rokov pred pandémiou spotrebiteľské ceny bohatého sveta vzrástli celkovo o šesť percent. Následne stúpli o takmer 20 percent. Ľudia hľadajú vinníka. Na prvom mieste zoznamu často končia korporácie, uvádza The Economist. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Morning Consult približne 35 percent Američanov verí, že k inflácii prispeli najmä „pokusy spoločností maximalizovať zisky“.
Firmy neobviňuje len široká verejnosť. „Nedávna inflácia bola poháňaná nezvyčajným rozšírením ziskových marží,“ argumentoval Paul Donovan z UBS banky. Štúdia amerického úradu pre štatistiku práce (BLS) naznačuje, že „prirážka predajcov“ zvýšila cenu nových vozidiel. Pridávajú sa aj centrálni bankári. Fabio Panetta z Európskej centrálnej banky minulý mesiac povedal, že „v dôsledku zvyšujúcich sa ziskov môže dôjsť k zvýšeniu inflácie“. Bývalá podpredsedníčka Federálneho rezervného systému, teraz úradníčka v Bielom dome, Lael Brainardová vlani povedala, že „znižovanie marží by tiež mohlo významne prispieť k zníženiu cenových tlakov“.
Aká je pravda? Skutočným zdrojom cenového tlaku je vysoký dopyt, čiastočne spojený s masívnymi stimulačnými programami v rokoch 2020 až 2021. Niekedy môže viesť k zvýšeniu marží. Avšak veriť, že korporácie sa správajú ako banditi, znamená veriť, že vyhrávajú základnú bitku v ekonomike. Výstup totiž musí smerovať buď k vlastníkom kapitálu – vo forme ziskov, dividend a rent – alebo k práci vo forme platov a benefitov. Ekonómovia to označujú ako podiel „kapitálu“ alebo „práce“ na HDP. Keď jedna skupina vyhrá, druhá skupina musí podľa definície prehrať.
Pracujúci sú na maxime
Dôkazy zatiaľ naznačujú vyrovnaný zápas. The Economist skúmal podiel práce v celej OECD, zastrešujúcej prevažne bohaté krajiny. Počas posledných troch rokov mala práca väčšinou navrch, hoci nedávno jej podiel klesol. V roku 2020 firmy naďalej vyplácali ľuďom mzdy – s pomocou stimulačných programov – aj keď HDP klesol. Silný dopyt po pracovnej sile v rokoch 2021 a 2022 umožnil mnohým existujúcim pracovníkom požadovať vyššiu mzdu. To pritiahlo aj nových ľudí do pracovného procesu. V celej OECD je podiel ľudí v produktívnom veku v zamestnaní na historickom maxime 70 percent.
Posledné mesiace boli pre firmy ťažšie. Očakáva sa, že v prvom štvrťroku tohto roka ziskové marže spoločností v indexe S&P 500 prudko klesnú. Možno preto, že tolerancia spotrebiteľov k vyšším cenám sa už zmenšila. Zdá sa však, že pracovná sila sa drží. Celková miera inflácie OECD klesá, aj keď existuje len málo dôkazov o spomalení rastu miezd. Najnovšie mesačné údaje BLS ukazujú, že americká hodinová reálna mzda po poklese väčšiny rokov 2021 a 2022 opäť rastie.
Dávid neporazil Goliáša, ale zvádza tuhý boj.
Ďalšie dôležité správy
